Príprava na Malofatranskú stovku
Dneska Vám napíšem o tom ako sa dá pripraviť na 100km pochod alebo pretek v horách ? Ale ako to dopadlo sa finálne uvidí až na udalosti alias Malofatranská stovka:). Cela (ne)uvedomelá príprava sa bude skladať z 2 tyždňov pred pretekom. Hocičo sem napíšem keďže ešte niečo pôjdem, tak nepopriem fakt, že 3 dňový výprask okolo turčianskej záhradky projekt z pred vyše mesiaca dozadu hodne spravilo svoje na kondičke.
Ďeň 1 a 2: Žeňšen kvapky na nesmrteľnosť od uja Grešíka a poklus Fatričkou
Parťáčkou tohto projektu 🙂 bola Peťula. Ináč to bol jej nápad ísť Fatričku, takže by to mala vlastne ona napísať ale ešte nemá web no 🙂 tak zatiaľ ja budem. Po tom čo sme si deň dozadu zaliezli v Porúbke (Slnečné skaly) a dobre sa ponaťahovali, máme dohodnutý tripík do Fatry. Cieľ je jasný spojiť príjemne s užitočným 🙂 (chalani vy lapaji už vidím čo vám behá po hlave).
V tomto prípade však hovorím o prebehnutí Fatry a znovu zvítanie Peťky a jej kamošky Danky z chaty pod Chlebom (Peťula tam )robila minulé leto kde sme sa aj spoznali, taktiež tesne pred Malofatranskou stovkou.
Kľačianská Magurka
Dávame stretko vo Vrútkach a o o 15:00 šlapeme smer Chata Magura z turč. Kľačian. Tempo máme mocné a Peti vysvetľujem, že netreba tak veľa piť, že hore sa napijeme.(Peťa mi odhalila tajomstvo, že pije denne 5-8l vody denne). Deň je dosť teplý a hore vyletíme celkom prepálení, ale som fascinovaný tým ako Peťa vládze makať.
Dáme občerstvenie ja 2dcl Grep džús+ 3dcl minerálky a 2 dcl 4istej vody. Peťula pol litra čistej vody, ešte kávičku fúkame na polovicu(sa mi zdá 🙂 ) je ccca 17:00 pokecáme ešte s Dankou na chate Magura a s novým „Chataris“ Peťo Š. a valíme smer Suchý. Akcia ináč začala parádne, že Peťula zabudla vodu v aute, ale však pohoda lebo ja som zobral politrovku a to nám bude stačiť dvom, ja budem piť máličko a potom doplníme na hrebeni z prameňu. To ešte však neviem, že sa aj mne celkom zadarí.
Grešíkove kvapky zo Sibiřáku
V sedle pod Suchým sa naládujeme správnymi kvapkami so sibírskeho ženšeňu s tým, že sľubujem Peti nadprirodzené schopnosti :). Hore pekne vycupkáme, vzhliadneme ku Malému Kriváneku a bežíme po „Ťavých Hrboch“
Keď začína stúpanie zo sedla Priehyb tak mi hlavou behá, že si Peťula ešte vôbec vodu nepýtala, samého ma smedí ale počas behu mi trklo, že som zabudol dobrať vodu na Magure tak si vravím nechám aspoň jej. Tu to príde ako rana z jasného neba, a Peťa požiada o vodu. Vravím jej „vyber si z môjho batohu“ a nastavím sa jej chrbtom. Peťa šmátra, šmátra a stúpajúcou nervozitou v hlase hovorí „tu ale žiadna voda nie je“ až finálne dôjde do štádia, že tam ozaj voda nie je :D. Vravím si v mysli „mmmm tak to by šlo“ a na to jej odpovedám stoickým pokojom v hlase „nuž Petík vyzerá to tak, že som ju zabudol na Magure za chrbtom na stole“ a dodávam že ma to mrzí :). Ten stoicizmus nepochádza z toho, že by som by mi to bolo jedno ale z toho, že sa žiaľ nedá s tým nič teraz spraviť. Tak Peťulu obijmem a ešte raz sa jej ospravedlním, že som vodu zabudol, ale dodávam že „za malým Kriváňom je prameň pred Pekelníkom v traverze a ak nie je moc teplo tak nebude vyschnutý“. Následne už v pokojnej atmosfére sa opäť púšťame do Výšľapu na Kriváň, o chvíľu stojíme hore, spravíme a letíme smer prameň a Pekelník.
Najchutnejšia voda na svete
Dobiehame do sedla a dlho som nevidel také uprimne a neutíchajúce pitie vody ako si Peťula práve dožičila. Paradoxne nie som až tak smädný ale viem, že sa treba napiť, sucho v ústach ešte nerátam ako smäd. A keďže nemáme fľašku kde by sme si vodu nabrali tak opäť s príjemnými spomienkami bežíme smer Kriváň, kde sme tesne pred západom slnka. Keďže som bol nastavený na ideológiu narýchlo a naľahko tak mám len fukerku a triko k tomu bežecké kraťasy a tajné elasťáky lebo som trošku predvídal 🙂 (po 50 rokoch chodenia po horách bolo aj na čase, ale s tou vodou som zahviezdil) . S Peťulo sme mega omrznutí na paprčiach, asi tým, že máme strašne tuku navyše a celu cestu sme pili litre vody :D….a tak rýchlo pálime na Chatu pod Chlebom, medzi tým v Snilovskom sedle zachytávame západ slnka. Trošku vychutnávame a prášime dole smer chata Chleb, medzi tým kukám do veľko Kriváňskeho žľabu a ukazujem srnu , ktorá vyzerá ako veľký hnedý fľak. Peťa komentuje že to je veľká srna, a keď kukám lepšie (tygrým okom) tak vidím že to je do frasa, medveď….ách a tak rád by som mal ďalekohľad teraz so sebou, konečne môžem vidieť medveďa a nemusím zdrhať preč.
Deň 3: Beh pod Fatrou za kozím syrom (ďalši deň pokračujeme v článočku)
Ráno sa budíme celkom fresh, no dobre. tak Peťa sa budí o 2 hodiny skôr ako ja, ale to je tým, že je mladšia. Ja keď som bol mladší tak som tiež vstával skôr 😀 (áno, správne ste rozpoznali v tom výhorku :)) ). Rýchlo si fukneme raňajky, rozlúčime sa s dievkami a valíme dole smer Zajacová. Celkom ma zaujíma okruh hrebeňu čo sme šli deň pred po hrebeni s tým, že zbehneme dole cez Zajacovú na Turany a tam popri kanáli dobehneme do Vrútok. Trasu síce ešte neviem presne ako pôjde lebo som tade nikdy nešiel, ale vidím to ako to pôjde:).
Hľadaj cestu za jedlom
Keď zbehneme na Zajacovú odtiaľ valíme po žltej smer Trusalová, je to pohodový poklus a radosť takto behať. Trošičku je teplo, ale to sa zrobí. Východniari zvykli hovorievať pri lezení „on sight alebo šmerc“ prípadne „prípadne keď nevládzeš tak pridaj“, keď tak uvažujem nad naším prípadom a ich filozofiou tak to znamená keď ideš scípnuť od tepla, tak pridaj :D…pparaaaaaDA . Takýmto štýlom dohopkáme ku kempu Trusalová, poobzeráme sa, zatelefonujem známej z oblasti, ktorá má kozičky, že či by nám nedala trošku kozieho mlieka (1.5l 🙂 ) a kozí syr. Zuzka súhlasí, a hneď máme matroš na desiatu a aj na zvyšných 15km domov. Samozrejme, že ako správny mešťania sa hneď „objeme“ kozím mliekom a je nám trošku ťažko. Pre informáciu, kozie mlieko je fest sýte a výživne, prevárať ho nemá zmysel, lebo zabijete všetko živé a hodnotné, a kto chce riešiť boreliózu tak musí buď dôverovať človeku. Ten človek ktorý tie kozy má, sa buď v pastvinách vyzná, alebo si ich vždy kontroluje. Proste stručne, celý život si pasie tie kozy tam a nemá boreliózu, toť vsio :).
Odtiaľto ideme hodne podľa intuície smer hore ale zase nie moc do hôr.
Na lúkach nad Šútovom a Turanmi zase cupkáme asi tak hoďku okolo tajných kravínov, a mám pocit že sa nám tajne zkravnatieva :)… chvíľu na to vychytáme kravy, ktoré sa pasú na plastových fľašiach a igelitkách…mmmm…tak z tohoto by som si mlieko nedal :). Takto tajne dúfajúc, že lúka ktorá sa nakláňa smer hlavná cesta, nás predsa len nevypľuje pri ceste. No a keďže sa držíme filozofie naľahko tak sme zobrali 0,7 vody pre dvoch asi na 3 hodiny po slnku :). To sa rovná, že ja skoro nebudem piť vôbec a Peťa menej ako je zvyknutá. To sa jej potom trošku odráža aj na farby na tvary(červeno-bordová), ale samozrejme,že si hodne pomáhame aj kozím mliekom. Dávame si už občas aj chôdzu. Sledujúc túto prelomovú taktiku, zbiehame dole ku kanálu do Turian, odtiaľ bežíme popri kanáli smer Sučany. Už som aj ja celkom unavený a keby som sa odfotil tiež by sme našli zrejme nejaké odtiene bordovej. V Sučanoch prejdeme na druhú stranu, okolo domu Fatranského Enduro Gurua Bobíka H. v tajnom sne si nabrať vodu, ale spomínam si že je tento týždeň v ČR. Takže sa zase prebúdzam z ilúzie a vraciam sa do pôvodnej bordovej farby 🙂 Opäť sa napojíme na chodník vedľa kanála. Haluz je, že vždy keď sa na Peťulu obzriem tak sa usmieva, na t, že nebehá kopce a také diaľky tak je dosť fresh a celkom málo Frosch 🙂 Keď dobehne ku Kľačanom, tak sa oprieme na chvíľu o kamenné zátarasy, a Peťa zľahka zaspáva po stojačky….no máme dosť v teple za sebou ,s minimom vody, aj toto z toho vyplýva ale je to tenký ľad, vždy si čekujte parťáka a nikdy to nehroďte.
A toto je vlastne celý okruh, takže smelo trénujte na MF50tku/100vku a nemyslite si že týmto tripom Fatrou článok končí, to je len ďalší deň preč 🙂
týmto mikro tajným tréningom sme si spravili do nožičiek 40 km a cca 2200m prevýšenie. A Peťa je fest búšička 🙂
Ďeň 4: Kanoe revitalisation „si si istý, že to je súčasť prípravy“ ?…Noaaa
Celý tento trip vnikol veľmi spontánne a to na wcku, keď som si s Mircom písal. Bol to deň kedy som sa chystal zľahka oddychovať.
Najlepšie nápady vznikajú na wcku.
Podľa obrázku vidieť komunikáciu prvotného rázu. Samozrejme, že sa mi nápad páči a keďže ideme do Slovinska si trošku zaraftáčiť, tak sa mi hodí trošku prejsť na pľťke. Prichádzam teda na dohodnuté miesto, spoznávam svojho parťáka Stana. S Mircom skočíme do obchodu niečo na jedenie zobrať, a chalani zatiaľ fúkajú člny. Keď sme vošli do obchodu bolo krásne a keď vychádzame začína popŕchať. Boli sme tam asi len 10min :). Takže nahádžeme všetok matroš do člnu a spúšťame sa dole po rieke Turiec.
Po chvíli ľahkého splavíku sa nám otvára krásna Turčiansko Fatranská panoráma. Vo veľkej pohode si otvárame pivko a štrngáme medzi sebou. V duchu pokojného prúdu sa necháme unášať cez Vrútky až po miesto kde sa Turiec Vlieva do Váhu.
Diera v člne alias to dáte
Prichádzame na miesto kde sa tieto dve rieky spájajú v jednu. Mirovia sa rozhodnú prejsť na člne miesot ktoré je celkom rýchle ale aj kamene sú celkom blízko hladiny. Stando hovorí, že tam môžeme rýchlo chytiť dieru zo spodku, nech to radšej obídeme. A tak vyťahujeme čln na breh, a obchádzame danú pasáž. Na brehu za pasážou nás už čakajú spokojní chalani s ukazujú nám dieru na člne :)….no paráda, sme na vode 3/4 hodiny a už diera. Miro vraví, že to je len spodná časť a nosné komory sú cele takže to dajú v pohode aj tak. Chvíľu podebatíme, zahráme tetris na parádnej konzole čo sme našli na brehu vyplavenú a valíme ďalej do člnov na rieku.
Opekačka s policajnou ráziou na Pľtníkov
Obchádzame perejku ktorá je za Lipoveckým mostom a postupujeme smer Strečno.Tu máme možnosť skontrolovať pokrok slovenských cestárov, a či sú všetky zvary na moste zo spodku v poriadku :).
- most z rieky
Pri pasáži Margita besná majú pltníci miesto, kde nakladajú svojích klientov. Pár pltníkov tu už aj je a chystajú si pľťky na splav. Tu sa rozhodneme aj my zastať a niečo si opiecť na brehu. Pochystáme si drevo, zapálime oheň a opekáme každý niečo čo mu chutí. Následne na to našu pohodku preruší riadna vrava a príde tam zrazu asi milión ľudí, ktorých si pltníci pochytajú do siete :). Chvíľu na to príde polícia a čekuje pltníkov či nie sú nabombený. Vyzerá to tak, že nie a tak valia o chvíľu ďalej. Počas toho príde ešte klasický prototyp socialistického podnikateľa. Päťdesiatník, riaden bachor, sandále a tenučké biele nožičky :). Niečo tam pomanažuje a všetci odchádzajú spokojní. Zrejme použil stratégiu Win, win , win. To znamená, že klienti odišli na vodu spokojní, policajti tiež, a aj náš spomenutý podnikateľ…tak to má byť.
Finišing d trip v polovici trasy Malofatranskej 100vky
Zľahka si doopekáme a pomaly sa začíname baliť na cestu ďalej. Keď všetko upraceme, Mirec zahasí oheň vodou a nastupujeme do člnov. Po ceste stretávame ešte pár malých perejek a následne sa nám otvára výhľad na Strečnianský hrad. Je dobré byť už na konci trasy, lebo mi bola trošku kosička preto som stále v goráčke (moja prvá oldschoolová goráčka, dámske L- ko, za fest dobrú cenu som vychytal pred 10 rokmi 🙂 ).
Prejdeme okolo hradu a zaparkujeme naše pľťky hneď vedľa lokálnej “zurval Karčmy”, kde vytiahneme člny hore a objednávame si jedno zaslúžené pivko. Počas jeho pitia balíme aj člny lebo o 30 min nám ide vlak do Vrútok. Takže dnešný deň sme na vode bravúrne zmákli, 2x sme ak zmokli a keď sme na konci trasy tak už pečie slniečko :). Pred stanicou stretávame kamošov bikerov z Martina, prehodíme slovíčko, potešíme sa, že sa Turčania športujú či je počasie alebo nie, a naskakujeme na vlak.
Následne po obede vybiehame ešte na našú lokálnu horskú chatu pod Kľačianskou Magurou, kde je Jánska áfterparty „Výšľapistov nie len v Turčianskej kotline“
Ďeň 5: Slovinský Multiactive Trip (Kaňoning, Triglav, Rafting, )
Tento trip vznikol iniciatívou inštruktorov tygerAdventures a požiadavkou naších parťákov z rady Výšľapistov. Vízia bola jasná spraviť 3 športy počas jednej akcie v krátkom čase s dopravou a v zahraničí. Dali sme hlavy dokopy a po dlhom plánovaní s Maurícom a Robíkom sme spravili kvalitný super trip. Prvý šport bol vybratý kaňoning ako druhý bol výšľap na Triglav a tretí bol rafting na rieke Soča. Spolu sme šli 14 ľudia a bývali sme vo famóznom kempe. Pred cestou sme požičali výstroj účastníkom, ktorú nemali a keďže sme nemali už viacej výstroje poprosil som shopík vo Vrútkach lacnyskialp.sk o pomoc s matrošom.
Vyšli nám v ústreti za čo ich samozrejme uznávame 🙂 a rozhodne keď vám bude niečo chýbať sčeknete to v pohode tuna v požičovni.(mačky, prilby, cepíny, sedáky)
Po náročnej ceste letíme z kempu do super agentúry v mestečku Bovec „sport Mix“ tam dávam s lokálnym guruom hlavy dokopy a hovorím mu o nesmrteľnej skupine športovcov, ktorí prišli zažiť dobrý trip cez tygerAdventures. Zverujem jeho inštruktorom ako profíkom naše zdravie a šťastie do rúk a veľmi dobre som spravil.
Deň 6: Kaňoning
Prvý deň valíme hneď kaňonmi s inštruktorom Petem a Bety, obaja sú svieži a veľmi skúsení mladíci, aj keď si myslím že sú starší ako ja :D. Rôznymi slajdami a po chrbte a bruchu sa spúšťame, krásnymi vymytými pasážami kaňonu. Tieto úseky dopĺňame skokmi z výšky do vody, kde niekedy nechápeme na čo sme sa nechali namotať keď už skočíme. O tomto všetko bude dlhší report a video, tu je to len okrajovo spomenuté. Finálnu pasáž už nejdeme všetci, ale niektorí áno, a to je mega slajd Raketa, kde nás priisťujú lanom radšej by sme nevypadli inde ako by sme mali. Lano nepôsobí nijak rušivo práve naopak, ani nevieme, že ho máme. Týmto mega pádom to takmer končí a ja som tomu už aj rád, lebo ako lezec mám rád kontrolovanejšie pády ako na „verím v Boha“ :). Takto spokojní sme tu všetci prekonali svoje limity, ešte som sa celkom nasmial keď Mauríc vrešťal ako malé žáába keď ho Bety spúšťala po bruchu dole nohami :D. Ale aby som aj seba natrel, triasol som sa ako osika v tej vode, zrejme ako jediný, napriek tomu, že som mal neoprén :).
Deň 7: Triglav
Kaňoninmgový deň sme adekvátne uzavreli dr. Borovičkou špeciálne importovanou na podobné účeli, tu som však spravil osudovú chybu a šiel som spať skôr ako som mal 🙂 tým pádom som nedostal adekvátne množstvo medicíny a nacípal som sa :). Ďaľšie ráno vstávame každý trošku po svojom, lebo to večer riadne zašemelo ohľadom času vstávania :). Tak či onak sa rýchlo zbalíme a opustíme tábor. Po tom čo doletíme autom na parkovisko, vystúpime a rozdelíme sa na dve party. Tí rýchli a tí pomalší, tu som ja a aj časť skupiny ktorá mala dlhšiu áfterku :). Časom sa však rozhýbeme všetci a užívame si 15km nástup dolinou a úžasnými výhľadmi až kým máme ozaj dosť 🙂 šľapania. Dôjdeme pod snehovu pasáž pod chatou Doliča. Tu použijeme funkgereet (vysielačku) a dohadujeme s Maurícom, že sa k ním pripojím oni su na chate a pokračujem s prvou skupinou na Triglav. Moja skupina opäť zostupuje dole s Robíkom. My si užívame mega výstup až po vrchol, a ja si najviac užívam, že som si nedal nič teplé na chate a si ani neodýchol, však príprava na 100vku nie ? :)….hlavne lano v ruksaku zobžňujem celý výšlap. Vrchol dosiahneme všetci a valíme dole, našu Bobku spúšťame trošku na lane jednou exponovanou pasážou po snehu, a valíme ďalej. Niektorí sa ešte pospúšťajú po zadku, a prichádzame k chate. Odtiaľ rovno smerujeme zase dole k autu, čo trvá neuveriteľne dlho. Čas si skracujeme fotením sa so Slovinskými (horskými) kozami. Následne sa odtrhneme jedna skupina a bežíme k autu, kde sa prezujeme a valíme už na aute po naších parťakov hore dolinou kde ich následne vyzdvihneme a valíme do kempu.
Deň 8: Rafting
Večer po Triglave je veľmi náročný a áfterkovať stihne iba jedna skupina ktorá prišla skôr a majú nejaké záhadne a tajné zážitky s českými bratmi vo vrchnom kempe :). Na druhý deň vstávame trošku zlámaní a valíme rovno ku parťakom do Sport mixu a odtiaľ ku rieke Soča. Tu dostávame zase od naších profi parťákov inštruktorov všetok „knowledge“ alias poznanie, a valíme na rieku. Tu máme pokojné pasáže, a vieme si to dobre užiť lebo sme na dvoch veľkých člnoch. Občasne do seba narážame a občasne narážame len tak o kamene :). KeĎ to už celkom vieme, zastaneme vytiahneme člny na breh a kameň a spúšťame sa po nich dole. Potom znovu naskakujeme do člnov a ideme na divokú pasáž. Tam máme jasné inštrukcie nepadať do vody, čo sme si pred tým mohli dovoliť a aj dovolili 🙂 Pasáž je famózna, ponapíname aj trošku bicáčiky s tricáčikmi a niektorí asi aj bruško napneme :), parádne cviky sa dajú robiť na tom rafte :). Celý splav dopadne famózne a my naradostení odnášame čln a valíme do kempu kde valíme až do večera áfterku počas dažďu pod celtou aj s lokálnym Boveckým guruom Pyžmoňom 😀 . Veľmi mu chutí borovička a spoznáva nesmrteľnosť ktorú už náš Riči veľmi dobre pozná :D… Ideme si ľahnúť časom nad ránom. Ja si trošku ešte zastrečujem v daždi keď zabíjam stanom v našom kempe kolíky aby ich neodfúkol vietor :D. Toto mi veľmi dobre spraví znovu na dutiny a odchádzam spokojný a chorý zo Slovinska home 🙂
ps: priaznivcom fb: tygerAdventures som vybavil v u lokalneho gurua Primož- a 
v jeho základni Sport MIX zľavu na rafting,kaňoning 10 % a keď pojdete obe veci naraz tak máte zľavu 15% ;). Sport MIX sa nachádza v mestečku Bovec. Ja som vám to hovoril, že sledovať tygerAdventures sa oplatí 😀