Outdoor tip na túru: Na tri krále o 30 km dále
Na tri krále o 30 km dále
Myšlienka pre danú túru vznikla u mňa už dávnejšie. Pravdupovediac ma inšpiroval Tyger pri poslednom ročníku Fatra Ru(m)ne, ktorého priebeh si môžete prečítať v článku Behom cez 40km náručie hôr, to je naša Veľká Fatra. Tyger si tento legendárny beh predĺžil až na Lysec (a keby len tam). Dal som dohromady ako inak 3 členný summit team (veď sa išlo 6.1. – na Tri Krále) v zložení Ja (Thom), Lukáš (Lapaj) a Mirka aby svojou prítomnosťou zjemňovala inak tento drsný chlapský projekt 🙂 .
Je streda ráno a prešľapávam na mieste pred miestnou požiarnou zbrojnicou v Žabokrekoch. Prečo v Žabokrekoch? Pre mňa a Lapaja je to naša rodná dedina, tak preto. Vidím prichádzať časť môjho summit teamu a tak trocha sa hnevám, lebo keby tu boli skôr už máme odvoz, kedže miestne KST vyrážalo do Veľkej Fatry tiež. Kráčame hore dedinou a pokúšame sa chytiť stopa do Belej.. Z počiatku sa nám to nedarí a keď už konečne niečo stopneme, tak šofér ide do Necpál a nechce sa mu to zobrať cez Belú. Asi to tak malo byť, lebo o pár desiatok metrov sme stopli super babu zo Sučian, ktorá išla do roboty, ktorú ma v Jasenskej doline. Paráda, priam dar z nebies. Už sa vezieme a prehodíme pár slov s našim anjelom na 4 kolesách 🙂 . Prichádzame do Jasenskej doliny, lúčime sa a valíme ku chate Lysec, ktorá je v rekonštrukcií snáď večne. Valíme po modrej strmšou verziou turistického chodníka na vrchol. Cestou stretávame mlaďasov s ohnivou vodou. Dáte si? Kedže majú iba fernet zaďakujeme a ponáhľame sa dobehnúť druhú skupinu (majú totiž borovičku). Túto variantu výstupu na Lysec (1381 m n m) mám radšej aj keď je stále dokopca. Po žltej sa to ťahá a dosť zavádza minimálne 5 x si človek myslí, že je už hore. Po modrej má pred sebou len strmý kopec a vrchol v nedohľadne. Dobiehame druhú partiu a frťana tu už neodmietame. Opäť poďakujeme a valíme na vrchol.
Na Lysci je rýchlo meniace sa počasie. Otvára a zatvára sa to stále. Dáme teplý čaj, vrcholové pivo, spoločnú fotku a valíme smer Borišov. Zostup z Lysca prakticky zbiehame a hráme takú hru, kto prvý spadne platí na chate pivo 🙂 . Prichádzame do Sedla Žlebiny (1093 m n m), čekujeme čas dojazdu na chatu pod Borišovom, dáme banán, ďatle a prášime ďalej.
Opúšťame modrú a prechádzame na červenú. Oblačnosť sa začína trhať a kde tu, keď nájdeme výhliadku, tak sa kocháme na nasvietený Lysec či Malú Fatru. Pri ďaľšom a ďalšom zbehu si pomyslím, že toto Tyger and company museli stúpať. Nechcel by som. My teda nebežíme, iba sem tam dole kopcom, ale myslím si že im to dalo riadne zabrať. Koniec koncov, mám v pláne na jar alebo v lete si to odbehnúť a tak som sa uistil, že lepšie je to bežať z Lysca ako naň samotný. Medzičasom Mirka hodila salámu a o malý moment aj ja. Lapaj sa smeje a istotne v hlave premýšľa čo si na chate objedná za free.
Do rytmu si pohmkávame túto pieseň a ja si neviem spomenúť na jedno slovo v prvej strofe (nakoniec mi chýbalo PEČIVO). Ten song je strašne nákazlivý! Veď uvidíte 🙂
Prichádzame na vrchol Štefanová (1295 m n m) a skúšam hľadať zaujímavé výhliadky. Nachádzam značku výhliadky, ale je stará, pretože je celkom zarastená. Schádzam nižšie a pokúšam sa nájsť ďalšiu. Prvýkrát uvidím náš cieľ Borišov. Kochám sa pohľadom, aj keď mi zavadzajú okolité konáre stromov. Dávame menšiu pauzičku a začíname sa tešiť pomaličky na chatu a niečo pod zub.
Pridáme do kroku a prichádzame do Štefanovského sedla (1103 m n m). Už len kúsok, hovoríme si. Lapaj podotkol, že už čoskoro budú aké také výhľady a putovanie lesom pomaly, ale isto skončí. Prichádzame na vrchol Javorina (1328 m n m) a skutočne sa začíname kochať výhľadmi na Rakytov, Čierny Kameň, Ploskú a Borišov.
Opäť dáme menšiu pauzičku a čo to prejeme. Figy, ďatle a niekto aj šunku 🙂 . V okolí nástupu na Šoproň parádne vidieť Malú Fatru, či už Lučanskú alebo Krivánsku. Máte ju tu ako na dlani. Dokonca som videl aj Veľký Choč, keď som sa pozrel na opačnú stranu. Slovensko je veru malé, ale za to krásne. Najmä naše hory!
Už len zbeh zo Šoproňa a sme tam, na Borišove. Lapaj vraví, že je to cca 20 minút, krokom. Veľká Fatra sa začína pomaly nasvecovať poslednými lúčmi slnka a my valíme rýchlo na chatu.
Konečne chata! Objednáme si vytúžené a toľko spomínané pivo a niečo teplé. Pozdravím chatára Stana a pýtam sa kedy tu boli poslední z KST Žabokreky výstupu. Minuli sme sa len o cca hodinku aj niečo. Škoda. Medzičasom Mirka odbieha na Borišov, pretože tam ešte nebola a my s Lapajom sme za princezné, pekne v teplúčku chaty. Hodím reč aj s nosičom a praskačom svetových veľhôr Štefanom, či nemá zalubom nejakú 8-tisícovku. Pousmeje sa a povie: „Uvidíme“ 🙂 . Prichádza Mirka a je nadšená z výhľadov na vrchole. Paráda teda! Pozdravíme sa s osadenstvom chaty. Chatár Stano nám zapraje „príjemnú“ 16 km turistiku do Necpál a za svetla čelovky, už valíme dole Grúňom.
Už len 16 km do dediny
Na začiaktu doliny nám bolo málo a tak skúšame prevádzkovú teplotu Necpalky. Najväčší šéf bol napokon Lapaj, ktorý sa v korýtku aj vykúpal. Cesta Necplaskou 11 km asfaltkou ubehla v skutku rýchlo a už sme boli na prvej afterke u Gaba. Spríjemňujúc si čakanie na bus, v teple s miestnou smotánkou. Druhá afterka bola pod Múzkom spojená s bilancovaním fotiek a zážitkov z túry. Parádne strávený deň vo Veľkej Fatre. Trojkráľový summit team, bolo mi cťou! 🙂
