OD DOLA AŽ NAHOR
OD DOLA AŽ NAHOR
Koniec zimy a super podmienky na skialp nás hnali za nejedným žľabom a pivom na chate. Ako to už býva zvykom, pri pive sa dosť vymyslí. VSD, skvelé podmienky a tak sa rozhodujeme pre Svišťový štít a za nim ešte Prielom a potom pivko na Zbojníčke. Všetko bolo ako ma byť, no Janči po druhom pive zo seba vypustil žeby nebolo zlé.. čo znamenalo, že ideme z najnižšieho bodu Slovenska na najvyšší. Možno je to mojou povahou, alebo len tým, že zobral ďalšie pivo.. samozrejme sme všetci vyhlásili že to je skvelý plán a kývli na účasť.
Čas bežal a ja som tomuto projektu nevenoval veľkú pozornosť, bol odložený v priečinku “nápady pri pive”. Sem tam sme o tom prehodili pár slov, ale žiadne vážnejšie plánovanie. No a potom to prišlo.. ide leto, tak to skúsime, niekedy v auguste. Okej, tak som to hodil do mapy ..230km a potom ešte Gerlach..hm to bude nový level vytrvalosti. Na vertikálnej šelme Janči vraví, že o týždeň v sobotu ideme na to. Začali sme plánovať, bolo nám jasné, že cesta bude mať cez 200km nech pôjdeme hocikade, samozrejme že roviny sú pre peny a tak prevýšenie 3000m bude akurát. Ešte vyriešiť šoféra, Matúš!
Plán: na obed ísť do dedinky Klin nad Bodrogom, kde sa nachádza najnižšie miesto na Slovensku, tam niečo pospať a o polnoci vyraziť na cestu. Pri priemernej rýchlosti cca 22km/h sme rátali, že do 10-11 hodín sa spraceme a ak bude dobré počasie pokúsime sa o Gerlach.
Sobota, deň útoku. O 14:00 stretávka v Hriňovej u Ľuba, vyrážame. Marek s Jančim sa smiali, že načo sú nám spacáky a karimatky, keď ideme krútiť celú noc, ale veľkú pozornosť som tomu nevenoval lebo to je ich večné podpichovanie. Bike, pekne jeden vedľa druhého, plný kufor vecí a môžme ísť.
Cesta utekala celkom rýchlo, pri Rimavskej som už ale musel ísť vytiahnuť pivo a tak mi Janči pri jednej plechovici pivka vraví, že to myslel vážne s tým, že sa nebude spať, ale krútiť. Na druhý deň totižto hlásili búrku v Tatrách a tak som sa s tým zmieril a otvoril ďalšie pivo, po ďalšej 12ke mi to už neprišlo ako tak šialený nápad krútiť celú noc a začínal som sa tešiť ešte viac.
18:00 Klin nad Bodrogom.
Vyložili sme bicykle a nasledoval ich ťažký improvizovaný tuning, svetlá nabíjačky, gps. Keď bolo po asi polhodine všetko hotové, pojedli sme posledné sústa pred cestou a pobrali sme sa k bodu kde je vyznačený najnižší bod Slovenska. Foto a ide sa, najbližšia zastávka niekde za Košicami po asi 100km, kde nás mal čakať Matúš s jedlom. Rozbehli sme to celkom slušne, za hodinu a pol sme mali 50km za sebou a cestou sme riešili kade asi pôjdeme, vyhrala Jahodná a tak z Košíc rovno cez Jahodnú “ do Spišskej do bordelu”. 😀
V Košicoch sme boli okolo 22hej.. parádna jazda, prázdne mesto, užívali sme si to. Už bola dosť tma a tak sme pozapínali svetlá vpredu, vzadu.. niektorí len vpredu a mastili ďalej. Pod Jahodnou mala byť krčma, kde sme chceli nabrať vodu, ale prišli sme neskoro, našťastie tam v jednom penzióniku polievala ešte teta záhradu a ochotne nám napustila vodu. Jahodná bola náš druhý vážnejší kopček, ale síl bolo ešte na rozdávanie a tak bolo tempo celkom rýchle. V následnom zjazde rozrážal vzduch Janči, čo niektoré srnky nevnímali ako prekážku a keď jednu minul o pol metra, spozornel a ešte pridal.
Za Jahodnou nás dobehol aj Matúš s autom tak sme zastali ale sme sa dohodli, že sa najeme až pri Ružíne. Hneď ako sa Matúš pohol dostal Marek defekt a tak sme ešte narýchlo opravovali a o chvíľu sme boli znovu pri aute a dopĺňali energiu.
Zistili sme, že most cez Ružín je v rekonštrukcií a obchádzka je cez 20km. Našťastie sa rekonštrukcia nejavila ako až taký problém a po dvoch plotoch sme boli na druhej strane mosta a popod Volovské vrchy hltali ďalšie kilometre. Začínalo to byť kúsok monotónne, miestami sa mi driemalo ale zastať sa nedalo.
Z Nálepkova do Hnilčíka som prežíval miernu krízu kedy som preklínal vynálezcu karbónu a ešte toho, kto použil karbón, iba karbón na sedlo na bike. No vedel, som, že keď sa dostaneme do Spišskej, už to zvládnem. Pri vjazde do Spišskej sa na ľavej strane horizontu zjavila známa krivka..Tatry, to sú Tatry.. to bol pocit malého výťazstva nad sebou samím a už som vedel, že to zvládneme a nič nás nezastaví.
Pri prejazde Spišskou, čo bolo okolo pol 3tej akurát keď sa prvý party people vracali domov sa vytvorili akési dve skupinky ľudí, jedni nám tlieskali a kričali “Sagááán” no a tí ďalší tiež kričali..”vy kok****tí“. Samozrejme SBSkar Ľubo v našom tíme sa im to chcel pokúsiť vysvetliť, ale necítil našu podporu a tak si potom ešte cez pol mesta zamakal, aby nás dobehol. Skoré ráno prinieslo aj kúsok prízemného chladu a tak sme sa v dolinkách nezdržiavali a furt šprintovali a na kopcoch opäť spomalili. Tie šprinty si odniesla Mareková reťaz, ktorá sa kúsok ohla, ale dalo sa s tým krútiť. Marek bol asi jediný, komu sa niečo stalo s bikom, to sme však ešte nevedeli aký bude zjazd zo Sliezskeho.
Silueta Tatier nás hnala dopredu a už pred Popradom sme prekročili 200km. Popradom sme preleteli a rovinkami pred Tatrami som sa dal ťahať pelotón, cítil som životnú formu (neviem, kde sa tam zrazu zobrala) 40tkou sme mastili pod stúpanie, kde som sa zapachtený nechal vystriedať.. no vystriedal mi Janči, ktorý držal toto tempo možno ešte ďalší kilometer, potom zbadali, že ja vzadu kúsok zaostávam, presnejšie .. ten kilometer. Stúpanie na smokovce prinieslo rozdelenie na vrchárov a šprintérov.. Takže Janči s Marekom nahodili riadne tempo a ja s Ľubom sme ich dohnali až v Smokovci. V Tatranskej polianke sa Matúš už prehadzoval na druhý bok, keď ho búchanie na okno zobudilo, naveľa otvoril a mohli sme niečo zjesť, pobaliť veci na Gerlach a po asi 40tich minútach oddychu sme sa vydali hore.
Nasledovali ďalšie, veľmi živé, ošúchane a boľavé spomienky na toho kto vyrobil to sedlo (bude na predaj ak niekto chce) a tak ¾ výšlapu som dal zo stojky.. Keď som na Sliezskom odopínal tretry tak moja momentálna nálada bola na bode mrazu, chcel som si už ľahnúť, čupnúť.. proste hocičo okrem sedenia .. no a z toho hocičoho bol nakoniec beh magistrálou do Batizovskej doliny.
Matúš nám robil bohovského vodiča aj na chodníku a tak to ubehlo, ani neviem ako. Pri Batizovskom plese sme sa vydali chodníčkom pod Gerlach, Janči vravel, že toto bol dakedy starý chodník, že to nás privedie rovno pod žľab..po polhodine blúdenia v tom suťovisku som nebol toho názoru, ale nejako sme postupovali, potom sme chodník zbadali na spodku dolinky.
Nevedeli sme presne , ktorý žľab je ten náš a tak sme aj podľa fotiek, aj podľa škrabancov mačiek hľadali niečo “vychodené”. Ľubo išiel na prieskum ďalej do doliny a tam objavil horskáčov čo boli na celonočnej akcií na Gerlachu. Našiel aj náš žľab a keď sme už boli všetci pod nástupom pri Ľubovi, vraví nám, že sa ho horskáči pýtali, že kde ideme v tých kraťaskoch a botaskách, že o 10tej má pršať. Neostal nič dlžný a hneď im odpovedal, že o 10tej už budeme piť pivo na Sliezskom.
Výstup žľabom až na pár chvíľ, keď sme kúsok dlhšie hľadali cestu bol celkom v pohode, Matúš sa asi v polke odpojil a tak sme pokračovali hore už len vo štvorici. Za dve hodiny aj nejaké drobné sme zmákli Sliezsky–>Gerlach..
Ten pocit bolo ťažké opísať po cca 14 hodinách vytúžený cieľ. Luxusne výhľady, pozdravy ceprom na Lomničák, pár fotiek a ide sa dole.. ešte pár posmeškov že kde je tá spomínaná búrka, ale to bolo ešte krátko po 9tej. Dole žľabom sme dali vedieť kolenám, že načo sú.. aby boleli. Zbehli sme to v celku rýchlo a už bolo všetko zatiahnuté.. 9:59 prvé kvapky a s úsmevom sme pozreli na seba zhodnotili, že to horskáčom vyšlo, nepršalo veľa, ale stačilo to na to, aby boli skaly šmykľavé a zradné. Od nástupu do žľabu až po pleso sme mierne koketovali s behom, kedže sme nechceli nejak viac zmoknúť. Ľubo išiel o niečo skôr lebo sa chcel ešte okúpať.. šípka ako olympionik a rev ako Sharapovová nás hneď pobavili a drelo sa ďalej..už bol len jeden jediný cieľ nesplnený … že budeme piť o 10tej pivo na Sliezskom.
A tak sme sa dali do behu, aj keď už bolo dávno po 10tej.. cupkanie po tej tatranskej žule v dobrom tempe s deficitom spánku bolo miestami náročnejšie ako som si myslel. Ale za cca polhodinku sme boli hrdo na Sliezskom a hľadali vchod do bufetu. 20 pív, koľkoooo ? 15, 15 chlapče.. a tak hladní, zničení ale s bohovským pocitom sme štrngali na ďalší výlet ako to už býva zvykom pri pive “ no a na rok, od mora na Blank”..telu už chýbali aj minerály a vitamíny, našťastie pivo obsahuje oboje, len v malom množstve , a tak ho treba vypiť celkom veľa.
Nálada graduje graduje a potom ti dopne, že si hore na biku a treba zjazdovať, všetci nahodili veľavravný úsmev, ktorý vravel iba jedno, že to bude jazda! A tak sme pobalili veci, pozapínali ruksaky a hýbaj dole..
Ľubo to rozpumpoval ako prvý, za ním Janči, ale na prvých troch sekoch hneď pod Sliezskym to Janči začal brať v štýle tokijskej jazdy a po treťom zadýmení sa zpopod galusky to bolo jasné. S Marekom sme dolu leteli ako motýľe, nie až tak ladne, ale zato vo veľkom štýle a zo strany na stranu. Zákruty brali ako na veľkej cene Sliezskeho domu.. Auto ! Fleky, vykryté, ide sa ďalej. Bez tretier sa ťažko skáče ponad jamy, ale skúsiť to treba. Marek a ja sme dohučali až dole, o chvíľu Matúš, ale po tých dvoch ani stopa. Po 20 minútach som už nevydržal a volal Ľubovi “ tak ten debil prebil obidve duše, tak som mu dal svoje a ja som o 3 zákruty dostal defekt, tak tlačíme”. O 10 minút dorazili na aute, vysmiatí.
Ešte dlho sme sa pri aute smiali z toho zjazdu a popritom nahádzali všetko do auta a vydali sa domov. Celá táto sranda nám trvala 13:45 hod a nastúpali sme 4250 výškových metrov.
Účastníci zíjazdu: Marek Melich, Janči Stehlík, Matúš Kalamár, Ľubo Paučo, Peter Blažek
GPS Náhľady
bike: https://www.relive.cc/view/1119871967
beh: https://www.relive.cc/view/1119870941
Ďaľšie projekty na Gerlachu
Gerlachovský štít priťahuje projekty a v minulosti tu bol spravený projekt 4x Gerlach za jeden deň, priložený v spodnom videu.
