Malá Fatra. Tréning na koziom mlieku, pretek sa blíži #1
Kedže je dnes utorok a v sobotu sa beží Malofatranská 50/100vka, je dnešný deň posledným kedy sa dá trénovať. Na beh tohoto rozmeru je treba regenerovať aspoň tri dni podľa mojích doterajších skúsenosti. Takže kondičný záchranný balíček bude fungovať už len dneska. Času nebolo nazvyš ráno a tak nestíhame s Bakom pred behom raňajkovať, preto vyťahujeme tajný tromf a pijeme kozie mlieko. 3 dcl by mali stačiť na dnešný mini trailík 17km s prevýšením 800m.
Uvažujúc ako to skĺbiť s prácou, rozhodujem, že si zabehám v Malej Fatre ráno do obeda, popracujem a potom zase niečo večer dám. Pobalím si matroš, zoberiem verného parťáka Baka a naskakujeme do auta. 
Z domu sa mi podarí vyraziť o 08:00. Začíname bežať a teplo je ešte znesiteľné. Nieže by ma dnešných 30km išlo nejako prevratne zachrániť, ale určite lepšie ako bez nich a k tomu stále sa snažím čo najviac nabehať v barefoot topánkach, aby som nemal krízu na MF 50. Tak ako som zdôrazňoval v predošlích článkoch, treba klásť veľký dôraz na postupnú záťaž.
Späť k článku, hore bežíme s Bakom pokojným tempom, kde tu človiečik až kým stretneme penzistov. Pri nich sa treba vždy staviť a do 3min začnu púšťať hefty :). Ináč klobúk dole, každý týždeň chodia na Maguru čo je 7km a 700m prevýšenie.
Takto sa pobavím a bežíme ďalej teplota stúpa, prestáva to byť príjemne. Rozmýšľam na tým aký strašný pek to bude na MF 50, taká škoda toho tepla, zbytočne sa vyhodia minerály z tela. Pred chatou prejdem do kroku, a v rýchlom tempe si dokráčam ku Magure. Bak je tiež hotový, pokecám s Katkou a jej priatelom, sú moja záchrana lebo sa mi strašne nechce. Do vnútra chaty pozriem Chatarisa, sosnem minerálku s ríbezlovým džúsom a odložím si všetky veci okrem buffky a telefónu. Ďalej bežím bez trička smer sedlo pod Suchým.
Po najväčšom úvodnom stúpaní sa dostávam do tempa a cítim ako stehenné svaly pracujú v top nasadení, toto je odozva svalov, na ktorú rád spomínam. Som blízko štádia nesmrteľnosti :)…zrejme aj glykogén fičí v svaloch presne tak ako má.
Ten terén smer Suchý je raz pefektný, ľahké hojdanie hore dole, korene, úzky chodník, proste taký príjemný trail. 
Blížime sa k sedlu a otvára sa obzor na Malý Kriváň. Perfektné, ďakujem, že môžem žiť pri Fatre a chodiť sem behávať. V sedle Bak snorí množstvo pachov a ja riešim dilemu, či ísť aj na chatu pod Suchým, po 5minútach usúdim, že treba ísť aj do práce a musím byť svedomitý. 
Otáčame sa a bežíme už jedna báseň, svaly riadne rozohriate, občasne ma Bak predbehne a teším sa z podobného tempa. Škoda, že ho máme podobné len keď je Bak unavený :D.
Dobiehame na Magošku, dopíjam minerálku s džúsom, fotím penzistov a kamošov, ktorí púšťajú zase hefty a valíme dole. 
Teplo je už ako prasa. Dole pod lesom stretávama kamošku, ktorá len dodá „ale teda pekne pracujeme“ , na moje šťastie jej hovorím, že ja už ale do práce idem :). Dobehneme do auta, sadneme a valíme za zvukov dobrej hudby domov 🙂
Na 3dcl kozieho mlieka sme odbehli 17km s prevýšením 800(na Magure som mal ešte minerálku s džúsom, Bak len vodu :)) )
Ďalší kozí pribeh z tréningu príde večer 🙂