Magurský projekt a jeho zákulisie
Keďže sme prišli podporiŤ Lukyho a Tomáša na Magurský projekt k nám sme stiahli teda aj Bobíka a Princa Adíka na pomoc. Veci sme si prerozdelili a končne sme sa dostali pod nástup cesty na Maguru. Je toho na mraky, ale tešíme sa, že občerstvovačka bude stáť za to. Adíkovi som povedal nech si zoberie najväčší ruksak aký má, že mu ho naplním. Adík doniesol 120l Pinguin batoh :D…s ktorým samozrejme neostal na ocot a už som mu tam ládoval všetko čo sa dalo. Najprv boli protesty ale so spomenutím slova „workout“ Adík v tom zbadal výzvu. 
Bobčik sme tiež nabalili batoh do ťažka, ale zrejme stále málo keďže nás zanechala v priestore :D. Ešte robíme pokusy jej dať stan na plecia, ale iba po les, lebo sa to nedá upevniť a vyzeralo by to blbo, že baba nesie stan. Napriek tomu,že sme boli kysne oproti nej 🙂
Konečne šľapeme, som zvedavý koľko už majú vyšľapané
Po príchode ku otočke Magurského projektu, si prehodíme stan s Bobčou zase na moje plecia a o kúsok vyššie stretávame už chalanov ako si idú po 9x výšľap. 
Paráda, sú vyškerení a je fakt skoro, dobre to zvládajú opäť. Až som si pomyslel, že to ani nebudú potrebovať našu pomoc, chvíľu mi to prišlo pri ich dobrom stave fakt zbytočné 🙂
Valíme teda hore stretávame Katku F. s kamošmi a dvomi vlkmi :). Pochválime projekt chalanov a pokračuje sa ďalej.
Chvíľu na to nás zase chalani obiehajú , následne na to vzchádzaem hore s Adíkom. Chaloši chvíľu regenerujú Bobča nás už čaká a ja dúfam v to, že idem postaviť stan na občerstvovačku.
Medzi tým sa prezlečiem zavtipkujeme s chalanmi, Bobík je už hore lebo údajne spinkal :D. Adík sa začína nalaďovať na Bobíka a v rámci vnútorného ducha chaty sa začínajú viacej zamýšľať nad externalitkami s pivom :D. My s Bobčou si prerozdeľujeme úlohy nad občerstvovačkou. Ja som chcel postaviť stan, ale od Petríka z chaty dostávam info, že bude pršať, lebo mu volal kamoš cestou zo Žiliny, ktorý práve zažíval prietrž mračien. Prichádzajúce blesky ma v tom utvrdia. Idem teda Bobči aspoň pomôcť nakrájať ovocie.
Občerstvovačka na Magurskom projekte
Občerstvovačku robíme podľa skúsenosti z outdoor pretekov. Dávame do plena minerálky, banány, pomaranče, grepfruity, bujón, hroznový cukor, soľ, Maté čaj (obsahuje veľa minerálov a kofeínu na noc hlavne).
Všetko to nakrájame, navaríme. Danku z chaty poprosím, aby mi po záverečnej helfla konvicu keď už bude spať, aby som chalanom mohol stále variť do Zebra termosky čaj na noc. Tešíme sa ako im bude chutiť . Bobčík ako najkršia supporterka je zachytená počas podpori :). Samozrejme, že Bobík sa snaží byť prítulný k Bobke, ale po dofotení som ho hneď odtiaľ vyprášil ako správny tyger :D…aj keď mi viacej sedí slovné spojenie vlčiak :D. 
Najlepšie sú áfterky po niečom čo ešte neskončilo
Chaloši s dievkami už dole láduju sacharidy do hlavičiek a pomedzi to nás chodia častovať ponukami, aby sme šli pařiť dole. Priznám sa, že som si prišiel trošku vychutnať atmošku toho ako niekto prekoná môj výkon a popri tom mu chcem pomôcť ako koľvek to bude možné. Na fotke nižšie Bobík nalaďuje v kľude gitaru, aby mohol správne zanôtiť :).Presne tak ako sa to v horách robí.
Myslím, že tu máme celkom silnú outdoor komunitu a preto sme prišli pomáhať, aby to bola do budúca samozrejmosť pri rôznych iných projektoch.
Sled udalosti outdoor projektu pokračuje
Desiaty krát čaká na chalanov už hore večera. Zároveň aj ich nový funklub je pre nich už pripravený. 
Keď sa chalani dobre najedia, tak zase valia dole, aby sa prekvapivo vrátili opäť hore 🙂 Keď sa vrátia, ocenia občerstvovačku, konečne vyzerajú trošku „undeground“ a už aj viacej sedia. Tomáš avizuje, že si potrebuje oddýchnuť jeden výšľap. Luky vyzerá chvíľu prekvapene, zvažuje možnosti, do toho hustíme aj my do Tomáša nech ešte valí a potom si oddýchne :). Dvanásty krát sa podujme Maťo Filo s nimi buchnúť výšľap. Do toho prichádza Peťo Janura, vysmiaty, zmoknutý a buchne do seba pivo až po malíček :D. 
Takto otočia výšľap a vyjdu hore. Tomáš je už potenciálne oddýchnutý v suchom a čistom….Som rád, že ma nepovolávajú na pomoc, lebo sa mi nechce šľapať, dobre sa mi užíva tá atmoška, že makajú a ja si vegetím :)) Stále popri tom samozrejme odolávam ponukám byť rýchlo štastný zo sacharidových nápojov horľavého typu 🙂
Atmosféera sa zrýchľuje
Človek sa ani nenazdá a už nerozumie tomu čo kamaráti rozprávajú, za to čím ďalej tým viacej zdôrazňujú, že niečo dokázali súvisle vysloviť 😀 😀 . Pomedzi to zbadali ako som práve do toho nakrájal makovník do občerstvovačky a sú prví čo oceňujú jeho chuť. Vidím beznádejný 15 minútovy osud makovníku, tak sa do neho tiež púšťam :D. Pred tým však chalani stihli vysvetliť Tomášovi a Lukášovi, že sa môžu darmo snažiť, pretože skutočný rekord je to ako Adík vyniesol najťažší a najväčší batoh v kraji. Takže ich rekord je vlastne neplatný :D. Takto sa už všetci náramne bavíme aj s našími športovcami.
Okrem toho, že chalani kladú dôraz na artikuláciu, začali do toho dávať aj veľmi jemné latino kreácie, ale len do strany :D.
To že sú nesmrteľní im furt neveríme a preto nám to dokazujú veľmi vecne. Ich prestíž a verejná mienka je tak vysoká, že tieto zábery bolo možné spraviť len s cenzúrou a so zakrytím tváre :D, google by nám to neodpoustil bez cenzúry 😀
Profi operácia počas projektu.
Kedže chalani si svojou pilnou snahou hrať an gitare veľmi ladne, potichu a pokojne vyslúžili nesmrteľnosť, pritrafí sa aj nejaké zranenie. Bobík počas obdivovania krásy kotliny svojím tretím okom, nenávratne padá dole brehom. Tým pádom, dochádza k tržnej rane v oblasti kolena. Čo samozrejme duchaplný Chataris Peťko okamžite rozpozná a už si ide po lekárničku :). Napriek mojej stúpajúcej únave sa teda podujmem zdokumentovať tento sideGround. 
Keď sa Bobík pýta čo mu to tam dáva, tak mu Peťko pohotovo odpovedá, že niečo čo keď mu do oka dá bude v pohode :)). Medzi tým sa atmosférea ukľudňuje a chalani zase otáčajú Tomášov 12 a Lukyho 13x. Pomedzi tým pospinkávame už trošku v spacáčikoch 🙂
Moment kedy sprevádzam Lukyho na 14 výšľape
Začínam byť trošku unfresh, predsa len je už za polnocou 02:00 hod a práve opäť prichádzajú chalani. Tomáš oznamuje, že to bol jeho posledný raz. Do toho spustíme dávku ukecávačiek, že si to bude celý život vyčítať, že to dal „len“ 12x ako ja. Okrem toho, že to spravil o 4hod rýchlejšie asi :D. Tomáš hovorí, že mu to nevadí, do toho vraví Luky „tyger teraz musíš ísť so mnou ty“. Mmm moc sa mi nechce, ale jasné podporu treba a hlavne som to sľúbil. Tak radšej si hneď idem po veci na výšľap aby som nezdržiaval čas. S Lukym ešte srandujeme, že som mu vykopal deň pred tým jamy a teraz ho tam navediem, nech neprekoná projekt :D. Schádzame teda dole, trošku je kosička už, ale ok. Tempo ma Luky rýchle na to v akej je fáze projektu, spomínam si, že ja som už mal rozbité vazivá okolo kolien, a nemohol som ísť tak rýchlo dole. Darmo, má dobrý základ túto sezónu. V lese počujeme rachot, tak potlieskame a pobúchame paličkami. Myslím, že ale toto neboli diabli :D. Zbiehame dole ku otočke, Lukyho kamoš Majo tam ešte nie je, a Luky hovorí, že on nás dobehne a nevadí mu, že pôjde sám….tak ok. Počkáme ho však pri posede, kde nás za chvílinku dobieha. Zoznamujeme sa a valíme ďalej rýchlym tempom hore. Majovi ukážem občerstvovačku popýtam sa ich či niečo ešte nechcú a potom im poviem, že nech si spravia foto keď to dokončia kvôli článku, lebo som už chcel spať :D. Tomáš je furt hore, asi je vyfičaný :D. Ešte ma zvozí, že či už nevydržím 1,5hod hore :D…ach, takéto predsavzatia si už nedávam 🙂
Chalani sa dvíhajú a ja ešte s Tomášou prehodím slovíčko čo a ako, energie navyše nemám ale máme o čom pokecať. Potom sa už ospravedlním, že som na mraky a zanechávam chalanom ešte pripravený teplý čaj v termoske. 
Líham si do svojho spacáku a ešte sa posledný raz budím na to, že mi zvoní ráno telefón a dobre viem, že to Luky volá, aby som vstal. Si vravím, ja ho rozdrapím :D. Prídem k nim, pogratulujem im spravím foto, a Luky hovorí…..to je všetko ? A ja, že jasné, jedine, že by si počas 15x hore dole objavil šťastie svojho života 😀 :D. Ste makači, ale ja som strasne unavený vravím, a idem spať 😀
Potom sa ešte budím na to, že prišiel Julec, ktorý samozrejme nerozpárava po tichu, chcem ho pozdraviť ale potrebujem spať 🙂
Ráno sa budíme o 07:15 a robíme ešte poriadok po sebe, aby mali turisti radosť v dušičke a pokoj v hlavičke, lebo by som vám vedel presne ukázať typy, ktorí by toto nepochopili a sťažovali sa, napriek tomu, že mladí chalani posúvaju hranice a prezentujú ich kotlinu a región 🙂
Pomedzi to príde Mauríc a afterparty načisto pokračuje ďalej 🙂
Kto by predsa len nevedel o čo sa spätne jedná tu je intermezzo:
