9800 výškových metrov za 24 hod, Magurský projekt prekonaný
Magurský projekt
Stručne povedane Magurský projekt vznikol ako dôsledok zímných „objemovým“ tréningov v horách.
Keď som svojho času chcel prekonať aktuálny rekord Martina Beláka 10x Magura, tak som v hlave pracoval už s číslom 12x/ 24 hod.
Tento projekt mal svoje ciele:
- Zistiť či dokážem spraviť 12x Magura
- Motivovať ľudí k pohybu v horách
- Inšpirovať outdoorových športovcov k prekonaniu 12x Magura
12x Magura prekonaná, nový rekord je stanovený na 15x Magura za 24hod
Jeho novým rekordmanom je Lukáš Šichta z Vrútok. Na pomoc mu prišiel Tomáš Belianský, momentálne pôsobiaci v Prahe. Tommy to chcel dať len pár krát, ale nakoniec ho to chytili a fukol s Lukášom 12x (príčom mal o 6 hodín lepší čas ako tyger pri 12x)
Keď ma Luky Šichta oslovil či by som mu neprišiel pomôcť v noci s výšľapom, lebo sa má chystá prekonať veľmi som sa potešil…PparáDA, konečne sa do toho ide niekto obuť. Avízujem Bobči, že by som bol rád keby sme šli chalanov podporiť na projekt formou občerstvovačky a ako sa len bude dať. Bobča s duchom pre race/ športové aktivity ochotne prikyvuje. Poprosím ešte Enduro kráľa Turca, Bobíka či by nám pomohol s vynáškou vecí. Ten súhlasi a posledný do partie je Princ of Persia, ktorý s Bobčou niesol značný objem výnášky hore kopcom na Maguru. Nakupujeme veci v Lidli a fičíme na trasu. 
Je 17:00 keď štartujeme z pod kopca, chalani už valia na trase. Cestou po spodnej lúke máme ešte srandičky a testujeme čo Bobča odnesie, konkrétne stan na pleciach 🙂
Po chvíli stretávame Lukyho s Tomášom a rozprávanie nechávam už na Lukáša:
Lukášových 15x a jeho storka
Ako vznikol Projekt Maguris? No asi tak, že raz som si dal iba tak opakovačku na Maguru ako sa mi zachcelo, žiadne otáčanie presne tam a tam ale kde mi napadlo. Nakoniec sa mi podarilo dať za ten deň aj s tým, že som si medzitým odbehol na obed do Vrútok asi 60km a cca 4500m výškových za nejakých 12-13hodín? Keď som šiel posledný raz dole tam hodil so mnou jeden chlapík reč, meno nejdem trieskať, lebo už som zabudol, a on mi vraví, že mám skúsiť to čo Tyger. Už som to čo o tom počul, ale vždy som si povedal, že to sú blázni, že čo ja.
Až keď mi povedal, že Tyger točil za lúkou pri prvom strome tak bolo jasné. Hneď som to videl jasnejšie. Vždy má bavilo hltanie výškových metrov a po prepočte, že spolu s cestou späť to vychádza na 100m/km bolo opäť jasné. Taktiež je to môj najobľubenejší kopec so spústou zážitkov, ktoré už teraz chýbajú ale spomienka na ne je. Keď k tomu pridám to, že milujem extrém a výnimočné veci, bolo rozhodnuté na 100%.
Teraz prišlo na rad ale to, že kedy to zrealizovať. Času je málo a čím ďalej menej. Jedine víkendy sú voľné, aj keď tam vždy zase dám nejaký pretek a už je plno opäť. Už bolo aj po lete a projekt nikde. Aby som sa do toho dokopal, tak som vycapil pred všetkých sumár asi 6 víkendov dopredu a asi o 4 týždne mi vychádzal práve tento projekt.
Na začiatku ako som začal riešiť projekt som sa dosť bál toho ako to dám za 24hodín všetko sám, lebo všetky moje Magury boli o tom že dotknúť sa chaty a valiť naspäť a poznať niekoho bolo asi nereálne. No proste ja som dosť nespoločenský typ. Ale tak povedal som si, že s tým musím niečo spraviť a tak som sa popridával do rôznych outdoor stránok na FB a aj na pretekoch som začal komunikovať a hneď bola základňa úžasných ľudí, ktorí ale nič netušili. Týždeň dopredu som rozhodil siete, že kto sa pridá na takúto blbosť, či ma príde niekto podporiť. Problém ľudí je ten, že väčšina to olajkuje a tak pomôžu 😀 ..to nie je len môj problém.(pozn. redakcie„to je žiaľ ťažká pravda“)
Ale mne sa ozvali ľudia a dokonca aj úplne neznámi. Niektorí nakoniec mohli, iní nie. Čo som asi tak nakoniec vedel, že kto sa pridá tak to bol môj najlepší parťák Tomaš Belianský, ktorý pre projekt prišiel až z Prahy, lebo že nemôže stále točiť iba Snežku ale potrebuje aj zmenu.
Ďalej samozrejme, že som požiadal o pomoc konkurenciu samotného najväčšieho makača Tygra, že či by neprišiel podporiť. Bál som sa, že keď mu to poviem priskoro pôjde dopredu kopať jamy a potom cez noc ich odkryvať 😀 Ale nič také sa nestalo a veľmi ma potiahol s jeho partiou. Sľúbili sa aj Andrej Krúpa, Julo Lamoš a Majo Pták, ktorý pri mne vždy stojí a snaží sa mi zo všetkým pomôcť a podporiť.
Ráno budík 4:25. Inak spánok ako novorodenec. Keď začal zvoniť budík tak mi chvíľu trvalo kým som spracoval, že čo znamená ten budík tak skoro ráno. Bol som vyspatý ozaj do svieža. Čo sa nedá povedať o noci vopred, keď sa ešte aj búrka prehnala. Také stresy som mal potom celú noc z toho, že čo sa bude diať tú sobotu. O piatej som už aj vyrážal z domu s asi 10kg batohom. Stačilo mi ho niesť 15 minút po rampu na nákladnom a mal som dosť. Naštastie aj keď počasie vyzeralo všelijako tak sa Andrej rozhodol mi pomôcť a vyniesol mi ho až hore na chatu. To ako keby hneď mal za sebou 2 výstupy. Ale tak musel som nejako vyniesť všetko náhradne oblečenie, energeťáky, jonťáky, ďatle, sušené ovocie, náhradné topánky, čelovku, externu batériu a neviem čo ešte všetko. S Tomášom sme boli dohodnutý na otočke pri strome, ale ako sme išli okolo parkoviska tak tam už niekto stepoval a chystal veci. Keďže sme ho nepoznali tak som aj rozmýšľal, či neisť ďalej, ale nakoniec som sa spýtal či to nie je náš človek. Tomáš bol ubytovaný na chate a vysvitlo, že si myslel, že sa budeme točiť až pri jeho aute, lebo v aute si nechal polovicu veci 😀 ..takže prvý výstup išiel tiež dosť na ťažko ovešaný igelitkami, čiže tiež by mal mať rovno za tento výstup 2 výstupy. No takže sme konečne o 6:06 vyrazili plný síl a vysmiaty. Ešte sme neprišli ani na otočku za lúkou a už sme mali zážitok. Popred nás valil z prava do ľava cez lúku a chodník medveď. Tomáš vravel, že bol veľký. Mne sa tieto zvieratá, keď ich vidím takto, že ma neohrozujú, zdajú úplne mierumilovné ako keby som ich videl v ZOO. Čiže sme videli ešte aj maca a pražákovi Tomášovi sa splnil sen. No a potom sme už valili. Išlo sa úplne super. Prvé tri razy sme šli aj s Andrejom. 
Ešte raz mu ďakujem za ten batoh, lebo neviem ako by som sa ja tam s ním vytrepal. Tomáš zjedol nejaké raňajky, keďže keď vyrážal z chaty ráno o pol šiestej ešte mu nikto nič nedal. Dali sme ďalšie tri Magurky. Trošku som Tomáša asi naháňal ale moja teória vravela, že máme 1,5 hodiny na maguru a chceme obedovať. Čiže sme museli nadbehnúť. Na obed parádny kotlíkový guláš, až tak ma zahrialo pri srdci a mohli sme ísť ďalej. Stále sme makali ako draci. Išlo to ozaj ako po masle, bez žiadnych problémov. Myslím si, že ani tie malé problémy neboli. Ani kŕče, ani členky, ani únava, no proste radosť. Úplne čistá hlava. Ďalej sa už ale začala ozývať únava. Tomáš chcel dať 9tý zjazd ešte bez čelovky, čo sa nám aj podarilo, ale keď sme šli 10tý krát hore sme sa už dobre potkýnali. Desiaty raz hore sme boli o 20:30 približne. Hore sme si objednali večeru na túto hodinu. Čiže ona nás tam už skoro čakala. Tomášovi už prestalo chutiť jesť, čo nebolo vôbec dobre znamenie. Tomáš sa začínal trápiť. Inak ešte som trošku preskočil sled informácií. Neviem ktoré to kolo bolo, ale prišli nás večer a v noci podporiť aj obrovský fanklub od Tygra. Čo ma trošku hnevá, že Tyger napíše na FB, že príde o 15tej a človek musí ešte zdolať 2 magury aby sa ho dočkal 😀 ..čo keby som bol už na tom psychicky úplne na dne a Ťa tam dole srdcervúco očakávam?
Ale nakoniec sme ich stretli a hneď išla opäť nálada exponenciálne hore. 
Hneď sa 2 magury zlepšili výkony. Ďakujem za fakt obrovskú podporu z vašej strany. Proste kvôli nám trepali hore obrovský stan, možno aj večný oheň, aby nám bolo teplo, doniesli banány, citróny, pomaranče, soľ, ďatle, kofeínové čaje, papriky, paradajky, hroznový cukor, riasy a neviem čo všetko ešte. Kto a kde mal luxusnejšiu občerstvovačku? 
A to nás obskakovali asi 10ti 😀 ..postupne ich počet klesal ako sa asi otvorila nejaká sklená nádoba alebo sa čosi vyčapovalo. Dokonca na chate bola aj diskotéka a neviem či nie aj živá hudba a spev. Boli ste úžasní. Pomedzi to nás prišiel podporiť aj Martin a Peter čo to nakoniec tiež snami odbehli nie raz, ale viackrát a hádam nedostali kvôli nám bitku doma, že chodia neskoro domov. 
Peťo vychytal luxusné počasie, keď si to dupal za nami v tme a prietrži hore, čo my sme sa napchávali na večeri. Ale aj tak to dal potom s nami ešte dohromady 3x. Peťo je super partia, ale asi nie až tak na takýchto projektoch, ešte horšie keď parťák Tomáš si povie, že si ide jedno kolo oddýchnuť.
Keď ja uvidím Peťa tak asi za mi zapnú všetky pretekárke bunky a musím sa naháňať. Tak to asi aj dopadlo. Najrýchlejšie kolo bolo práv
e to 12te Možno to bolo aj tým, že som bol premotivovaný, že to je 12ty krát, a že to musím zvládnuť do polnoci. No nakoniec to bolo dole hore za cca 1:05. No a potom začalo trápenie už aj pre mňa. Stehná ma začali páliť ako nikdy dole kopcom. Radšej by som stále išiel hore na chatu ako to trápenie z kopca. Takže nakoniec z teórie 16tich výstupov sa stalo po polnoci 15 z tým, že jeden za 2 hodiny. Ten trinásty sme ešte šli spolu s Tomášom ale potom už zase nechcel 😀 ..
Takže trošku ten 14ty raz som konečne nahovoril aj Tygra nech sa ide prebehnúť. Dole sme sa stretli s Majom, ktorý mal za sebou cestu Sučany – Schwechat- Sučany a hneď o druhej v noci valil za mnou ma podporiť.
Hore sme ešte lámali Tomáša na 13ty výstup, ale bol hrozne neoblomný a nechal ma v tom samého s makačom Majom. Nakoniec sme dobojovali aj ten 15ty výstup.
Majo nahodil krásne tempo. Nechápem ako sa niekto vie tak vžiť do druhého a určiť presne jeho tempo. Ja vždy musím stále obzerať dozadu lebo utekám od človeka. V lese sme už počuli všelijaké zvuky. Nakoniec sme sa od Tygra dozvedeli, že to boli diabli čo tam chodia 😀 O nejakej 5:30 dobehol aj Julo, ktorý, že tiež počul diablov, ale že si myslel že to sme my. Lebo chcel nás aspoň raz stretnúť cestou hore. No nešli sme tak napresno na presne 24 hodín. Hore sme ešte spravili nejakú tu fotečku. Tomáš tam zatiaľ na skrinke mrzol, čo nás čakal. Aj keď mal zaplatenú izbu. Ale nebol jediný, lebo v kuchyni boli tiež nejaký iba v trenkoch chúliaci sa k sebe od zimy a spacák mali ževraj 10m v druhej miestnosti 😀 ..to bol ten môj podporný tým. Boli úžasný. My s Majom a Julom sme sa teda pobrali dole keď tam hore zdochol pes. Nejak som to dobojoval až ku autu a za chvílenku som bol už aj doma.
Bolo to úžasných 24 hodín, plných zážitkov a prekonávania sa samého seba. 24 hodín v prírode, lepšie povedané v lese, čo keď som prišiel dole na lúku ráno tak som sa cítil ako keby som sa dostal konečne von z blúdneho kruhu. Ale aj tak mi ani raz neprišla ta Magura nudná, či stereotypná. Stále ma to tam láka aj keď asi už nie takto. Možno zase niekde inde. Ďakujem všetkým ľuďom ktorí mi to pomohli dokázať, lebo sám človek nemá šancu. Je to nenormálna pomoc, keď má človek okolo seba ľudí, či takto v športe, či v reálnom živote. A každý má tu svoju úlohu. Či sa jedna o podporu na občerstvovačke, na trati alebo aj podporu zábavy a dobrej nálady. Ešte raz vám všetkým ďakujem.
Lukáš
Nekompromisné ale zato neoddeliteľné pozadie projektu si prečítate tu 😀
externé fotky:
– tyger, Július Lamoš, Andrej Krúpa, Petrík Janura