beh Fatrou 50km 3200m +

ucastniciCelé to začalo tým, že si pôjdeme zabehať 30km kdesi do Fatry. Mauric naplánoval trasu, ja som bol za a tak sme mohli ísť do toho. Trasa bola stanovená pre KRALOVANY- STOH- MAGURA-TURČ. KLACANY

Mal ísť s nami ešte Michal aj s so psíkom Toška, bol však nedostupný na telefóne a aj na sieti, ale s Toškou boli akoby s nami :). Michal trénuje na 100vku v Nízkych tatrách a my s Mauricom na Malofatranskú 100vku.

A tak som teda o 7:00 ráno nastúpil na vlak smer Kraľovany. Tam ma počkal na stanici Mauric, ktorý bol akurát po nočnej, dokupujem 3 grahamové rožky a pareničku na cestu . Vyrážame smer Stoh.

Bežecký podklad bol veľmi príjemný, pod Stohom začalo fučať, tak nahadzujem svoju “fukerku“, hneď na to, sa spustí veľmi úspešný leják ktorý nás veľmi príjemne pocukrí krúpami, načo Mauric strhne smer a beží doľava do kosodreviny kričiac, že tam je kdesi posed “len si ku..a nepamätá kde je“ pritom všetkom oceňuje dezén svojich cestných tenisiek v ktorých beží. Smer zvolil dobrý a posed sme trafili na prvú šupu. Oblečenie, ktoré sme si hodili pred 5min máme akurát mokré.

Ja nahadzujem na fukerku teplý rolák, kým si vyťahujem elasťáky a obliekam ich na svoje kraťasy. Toto je dôvod, prečo keď idem aj „naľahko“ si beriem do hôr teplý funkčný rolák a elasťáky aj keď je 2 máj, a z predošlej skúsenosti z Fatry toto platí aj 1 júla 🙂

Na posede niečo zjeme, leják sa ustálil a bežíme ďalej, aby sme mohli znovu zmoknúť do 10min 😀 . Pravidlo 10tich minút platí našťastie aj reverzne a bunda vyschne do 10 min na mne.

Mauríc trefne poznamená „prečo prší vždycky v tedy keď tam my sme“ 😀 . A tak pokračuje zábava ďalej. Vybiehame na Stoh, ďalej bežíme smer Snilovské sedlo cez hrebeň, stretávame prvých Poliakov, toto číslo sa neskôr mení až po Suchý niečo okolo 20 ludi z PL 🙂 . Našťastie to príjemne premiešala táto štvorica veselých turistov, ktorí si práve išli spraviť fotku na vrchole Chlebu. Do toho som sa však zamiešal ja a tak boli všetci na fotke. S tým minimom cukru ktorým som ešte zásoboval mozog, mi napadlo, že by ma mohli tiež odfotiť kedže mne sa už vybil prvý krát mobil v ten deň. Fotečky mi poslala Aďka na FB stránku tygerAdventures .

"stretli sme tygra na Chlebe ! 2.maj 2013, 1648 m nad morom."
“stretli sme tygra na Chlebe ! 2.maj 2013, 1648 m nad morom.”
zľava: Andrea, Brian, Jan, Martin.
zľava: Andrea, Brian, Jan, Martin.

 

 

 

 

 

 

 

 

Pred Snilovským si s Mauricom kričíme, že ja musím isť dobiť baterky na chatu Chleb keďže som mal super bohaté raňajky zložene z čaju Pu-erh a v ňom nasypané sójové mlieko. Mauric pokračuje ďalej sám smer chata Magura a ja som sa  ledva dotriasol na chatu pod Chlebom, alo to už poznám telo hovorí nie, myseľ veselo a s radosťou upadá s ním, ale ja viem že je to len otázka času než tam dôjdem a dám si jedlo a pitie.

Po príchode sa mi na chate trochu hlava krúti, ale to známi stav už je. Kupujem si 1 pivo, 1 kofolu, a chlebíky natreté maslom. K tomu si pýtam vodu, do nej hneď žmýkam 2 mesiačiky citrónov, ¼ lyžičky soli, 2 malé mediky, a 2 na posedenie okamžite zjem samotné.

O chvíľu je všetko fajn, prišlo akurát asi 15 Poliakov. Už dávali “šukanie“ a podobné rečové finesky.

Pomaly sa dvíham a bežím v hlave s modifikovaným cieľom, nie ísť Maurícovu verziu do Turč. Kľačian ale cez chatu pod Suchým do Strečna smerom Minčol.
Na chate pod Suchým stretávam Stanka a veselé dievčatá z ch. Chleb. Referujú o Poliakoch, dávam s nimi ľahku debatu, a zase sa mi smejú ohľadom moje soľnej citronády. Stanko ma ešte trošku popodpichuje ohľadom toho, že nejem mäso, porovnáme ruksaky „naľahko“ a bežím ďalej.

Zbeh dole do Strečna bol zbytočná útrapa, a stratil som na ňom veľa času, lebo ma začal bolieť úpon pri kolene a musel som spomaliť skoro do chôdze, lebo brzdenie mi spôsobovalo bolesť, aby to nebolo jednotvárne stihol som si pred ch. pod Suchým namočiť tenisky a rozmočil som si chodidlá, čo pocitovo pripomína, že sa vám robia pľuzgiere. Prebieham cez Strečno a valím hore, s blížiacou búrkou a zvečeriavaním sa, si však uvedomujem, že Minčol už radšej nejdem dávať a dôjdem po Saračníky a odtiaľ smer Vrútky. Hore stretávam známeho na biku hodíme reč o ruksaku, o práci, o behu a biku, a neposledne o úponoch a kolenách 😀 . Pomalinky cupitám dole zvažnicou, spúšťa sa daždík a stretávam ďalších dvoch bikerov. Pýtam sa ich čo oni tuna a oni “že si dali takú métu pokiaľ vybicyklujú“ boli sme na strmine, dosť veľkej na bicyklovanie, resp “ strmej“. V pokoji dažďa a kusu trasy za mnou a bolesti rôzneho druhu prichádzam domov.

Niečo som stihol nafotiť niečo nie, pretože sa mi 2x vybil telefón na trase. 1X pred sedlom pod Suchým a 2x pred Saračníkami. Čiže aj gps záznam trasy mam trhaný dosť.

Mapa trasy :mapa

Komantáre

komentárov