ZÁPADNÉ TATRY: 3. časť – Ostrý Roháč
Západné Tatry, Ostrý Roháč
je jeden z najkrajších a najexponovanejších vrcholov Roháčov (celá časť Západných Tatier medzi vrcholmi Brestová a Volovec nesie meno Roháče) . Slovenským Matterhornom by ho nazval nejeden fotograf, vďaka jeho podobe. Ja som si ho obľúbil a nazval „Roháčskym transformerom„, vysvetlím nižšie :).
Základné info
Ostrý Roháč má nadmorskú výšku cez 2 tisíc metrov aj nejaké drobné. Presnejšie 2087,5 m nad morom. Jeho najbližší susedia sú Plačlivé a Volovec. Prístup na tento končiar Západných Tatier je celkom jednoduchý narozdiel od toho, čo Vás čaka na samotnom vrchole. Buď pôjdete z Jamnického sedla alebo Plačlivého, z oboch strán to trvá cca do hodiny v závislosti na tom, ako dlho sa zdržíte v najtechnickejšom úseku.
Jamnická verzia
Z Jamnickej strany sa na Ostrý Roháč dostane buď z Volovca (odtiaľ prúdi asi najviac Poliakov). Práve tu pôsobí Ostrý Roháč tak nedobitne. Čím viac sa človek k nemu blíži, tým viac pred ním narastá a vzbudzuje rešpekt. Keď tak naň hľadíte, ani poriadne neviete, kade ísť.
Príjemnejší a možno že aj kompozične fotogenickejší pohľad sa Vám naskytne od Jamnických plies. Vhodný tip na obed, oddych alebo fotku 🙂 .
Plačlivého verzia
Zo strany od Plačlivého si môžte vybehnúť napríklad zo Žiarskej chaty. Svižným tempom do Žiarskeho sedla a cez Plačlivé šúp ho na Roháča. Tu pôsobí na vás ako taká žiletka s chodníkom po jej hrane. Ale zároveň uvidíte krásne pohľady na neďaleký Volovec a za dobrej viditeľnosti aj hrebeň otrhancov.
Technický úsek
V niektorých miestach je terén v rozmedzí I. až II. stupňa medzinárodnej stupnice obťažnosti horolezeckých výstupov UIAA, čo neskúseným turistom môže spôsobiť obtiaže. V najťažších úsekoch sú umiestnené reťaze a tak s dávkou odvahy a sústredenia to človek zvládne. Najväčší rešpekt majú turisti hlavne cez „vzdušný úsek“ od Jamnického sedla. Následky pádu by boli katastrofálne, práve na tomto mieste je potreba čo najväčšieho sústredenia. Ostrý Roháč má ale podstatne menej smrteľných nešťastí ako napríklad Baníkov a iné dostupnejšie vrcholy Západných Tatier.
Roháčsky kamoš
Tí, čo práskate kopce, štíty, vrcholy atď.. či už východy slnka, alebo len tak, určite Vám nad hlavou krúžia krkavci. Často sa im prihováram a snažím sa ich napodobniť, no moc mi to nejde. Ako tak sedím a kochám sa Roháčskymi výhľadmi, z jednej strany sa zjaví krkavec. Vynesie sa prúdom vdzuchu trocha vyššie nad vrchol a elegantne pristane 1,5 m odomňa. Hovorím si, že wau to sa mi ešte nestalo. Premeriava si ma, ja si zatiaľ vyťahujem phone. Cvakám o 106 a za odmenu mu ponúkam jablko. Neskôr večer, keď som sa oň delil fotkou na social site 🙂 mi jeden pánko napísal, že tento krkavec je starý známy Ostro-Roháčsky „sockár“ a takýchto náletov robieva viac.
Nasledujúci pohľad sa vám naskytne pri ceste do Smutného sedla (od Baníkova). Oravská strana „rohatých“ je samá skalnatá stena.
Ešte tu nebol vystvetlený môj pojem Roháčsky transformer. Volám ho tak preto, lebo z každej strany Vám poskytne svoju inú tvár. Od jamnických plies, alebo z Deravej je Slovenským Matterhornom. Z Volovca alebo Jamnického sedla pôsobí ako nedobitná pevnosť, samotný hrebeň z tohto smeru mi pripomína chrbát draka. Pohľad od Plačlivého zas pripomína hrebeň úzky ako žiletka. Jednoducho z každej strany markatne mení svoj vzhľad a čaká na rozkazy od Optimusa 😀 .
Najkrajšie obdobie
Opäť sa budem opakovať ako v článku o Kline, najkrašie je tam teraz, na jeseň. Nielen preto, že počasie je stabilnejšie (nechcel by som tam na reťaziach zažiť letnú búrku), ale hlavne pre tie farby! Ako dôkaz posielam fotografiu od Laca, starú ani nie 2 dni. Roháč bol pocukrovaný (isto aj nebezpečnejší na prechod), tráva prechádzala od zelenej, žltej, oranžovej až po červenú do toho jamnické pleso, skaly kúsok modrej a „buala“ 🙂
