Vysoké Tatry: Bežecký okruh Smokovec, Zamkovského,Terynka, Zbojnička, Smokovec
Vysoké Tatry
Do Vysokých Tatier sme sa dostali s Bobčou, ako súčasť našej dovolenky po Slovensku. Trasa je mnohým známa napriek tomu ju trošku uzrejmím. Má cca 20km s prevýšením 1500 metrov zo Starého Smokovca do Starého Smokovca :).
Samozrejme, že sme si túto trasu vytýčili na základe očakávaného zážitku z Priečneho sedla. Pamätám si veľmi pozitívne pocity z toho keď som si tade cupital v teniskách, počas toho ako sa tam niektorí ľudia triasli strachom. Skúsenosti z horolezectva sa mi tu veľmi dobre aplikovali, a mohol som opustiť časť kde sú reťaze a obliezať rýchlo ľudí.
Starý Smokovec začiatok našej trasy
Štartujeme zo Smokovca a rýchlo si vyšľapeme na Hrebienok. Ľudí je málo, keďže je týždeň a je aj mimo hlavnej sezóny.
Bobča je týždeň po Tatranskej šelme, kde sa úspešne vytrieskala a tým pádom ju bolí dosť koleno. Takže za nástup sme radi, že vieme rýchlo uskutočniť.
Okolo Zámkovského prefrčíme, pofotíme a valí sa ďalej. Na to, že Bobču bolí koleno celkom si fičí. 
Vchádzame do Malej Studenej doliny, kde sa nám odhaľujú nádherné výhľady, ktoré si pamätám z Jarnej skialpovej rozlúčky s Tatrami.
Dolina s trailom za ktorý by sa nehanbili ani v Alpách.
Chodník, ktorý je postavený v tejto doline je tak „perfektný“ na beh, že prezentovať ho ako bežeckú pýchu je absolútne na mieste. Poukladané kamene, jasný smer, výhľady s množstvom energie to už len potvrdzujú.
Dá sa to aj pekne naľahko utekať keďže občerstvovačiek je po trase veľa. Okrem iného tečie potôčik, ktorý zatiaľ piteľný bez prehánačiek 😀 v traverze pod Téryho Chatou.
Odtiaľ sme už rýchlym tempom vyšli na chatu, občerstvili sa, ja som zas neschopne roztrepal plný džús, pokochali sme sa nad lezcami v Žltej stene a valili sme ďalej na Priečne sedlo okolo Spišských plies.
Priečne sedlo
Povästne známe sedlo vo výške 2 352 m n.m. je bránou medzi veľkou a malou Studenou dolinou. Vedú tadeto dve reťaze, kde mnohorázy nájdete ľudí, ktorí stoja dlho na jednom mieste kvôli strachu. Mnohí z nich sa aj otočia.
Bobča avizovala, že možno bude mať stavy cestou hore po reťaziach, ale zmákla to parádne, za čo ďakujeme samozrejme naším výletom na skalách. Inak bol však na tom chalanisko, ktorý bol opretý hlavou o stenu. Pozerám na neho a po chvíľke mu vravím s potľapkaním po pleci, no poď môj pekne hore. Dal som ho pred seba a chalanisko mi zatiaľ povedal, že máva závrate vo výške. Takto pod „dozorom“ chalanisko celkom v pohode vycupitá hore, trošku plazenie využije tiež popri stene a už sme v sedle.
Do sedla vedie zostupovka zo Širokej veže, ktorú sme spomínali v predošlom článku
Z Priečného sedla zbiehame čo Bobči koleno dovolí. Keď sa dostávame na úroveň plies, zastaneme pri nich a ochladime si nohy, aby nám svaly zregenerovali. Tu s krásnymi výhľadmi pozerám ponad Strelecké polia, a hovorím si ako je krásne na Slovensku a Tatrách. Ako málo stačí peňazí, trochu kondičku, trochu voľného času na perfiš trip.
Zbojnícka chata
Motivácia vidieť v tejto turistickej trase trasu bežeckú je markantná. S Bobčou cupitáme miestami kde to koleno dovoľuje, až zbiehame ku Zbojníckej Chate. Táto chata je často vyhľadávaná ako turistická destinácia s potenciálne ľahkým prístupom od spodku.
Opäť dávame ľahké občerstvenie, paradoxne už nič neroztrepem a po chvíli valíme zase dole. Steny, ktoré na nás číhaju do okolo si pýtaju svoje prelezy ;)….čo ma však hodne fascinuje je prebeh cez Poľský hrebeň, bežali ste to už niekto zo Zbojníčky ?
Po nejakom čase opäť zliezame na rázcestník pri rozdvojke na Zamkovského chatu a Zbojnícku chatu.
Už iba zliezť dole na Hrebienok a popri trati do Smokovca.
Keďže je to pekný deň a v stehnách máme trochu nabúšene, ideme na dobrú večeru, do Koliby, ktorú vyberá Bobča po dobrej skúsenosti.
