Bathory cross 2016

Prvý oficiálny ročník nevšedného preteku Bathory cross alias Čachtický krvák zožal obrovský úspech v podobe silnej účasti. Ale poďme pekne po poriadku. 🙂 Všetko začalo minuloročným pokusným nástrelom, ktorého sme sa viac-menej náhodou zúčastnili. O tom, ako prebehla táto ešte len rekreačná bežecká udalosť, sa dočítate tu. Tento rok už organizátor Miro Bitarovský poňal podujatie ako ozajstné preteky a bolo dokonca začlenené do série Výživná štvorka – spolu s Trojkráľovou trojkou, Jarnou rozkošou a DUS HO crossom z organizátorskej dielne Adama Lisého.

Štartová listina sa utešene plnila už týždne pred pretekom a do Čachtíc nakoniec zavítala snáď celá trailovo-bežecká komunita Západného Slovenska – dokopy 148 ľudí. Celkom nárast oproti minuloročným 25 kúskom – ktorí mali privilégium zúčastniť sa teraz bez štartovného. 🙂 Deň pred pretekom sme sa vytešovali, že aká tam budeme sandálková mafia – počítali sme tak so 6 LUNA-tikmi.

Ráno pred štartom sa nám trochu miešajú plány a po menšom blúdení (lebo som si nepozrel, kde sa to vlastne štartuje :D) prichádzame k základnej škole v Čachticiach – do začiatku preteku ostáva asi 30 minút. Rýchlo zaregistrovať a konať telesné potreby – Katka musí vystáť 15-minútkový rad na preťažené WC, ja radšej obieham areál ZŠ, nachádzam dieru v plote a použiteľné húštie. 😀 Z nádejnej sandálkovej mafie sme ostali až dvaja – zo zvyšných členov jeden ochorel a traja zradili nahodením minimalistických črievic. Ech … 😀 Tri minúty pred štartom sa ledva stíhame ustrojiť do bežeckého a už sa frčí.

Kúsok najprv zbiehame od školy, bočíme a napájame sa na asfaltku smerom k Čachtickému hradu – prvé z dnešných celkom poctivých stúpaní. Celý pretek sa odohráva na hrebeni tiahnucom sa od hradného brala, ktorý však čnie len cca 150 – 250 metrov nad okolité dediny. Celkovo sa však nastúpa tých metrov 950. Hore, dole, hore, dole, hore, dole, … 😀 Pri hrade je „fotografická slučka“, štartové pole je ešte husté a všetci ochotne pózujú. Spolu so skupinou bežcov takmer netriafam ostrú odbočku zo slučky von a až po upozornení šmykujeme na štrku.

Klesanie okolo hradu, kúsok po asfaltke a opäť sa stúpa, skoro tam, kde sme už boli, ale z opačnej strany. Asi 50 metrov po hrebeni a vydreté výškové metre opať strácame. 😀 A to len preto, aby sme po pár desiatkach metrov dolu v dedine opäť vystúpali hore. No čo, niekde treba tie výškové metre nabrať. Konečne nasleduje ľahšia pasáž v podobe behu po hrebeni len s miernymi hupákmi. Na niektorých miestach je trasa tam a späť totožná, inde sa križuje, bežcov pred sebou mám práve mimo dohľad – tak občas aj dumám, či vôbec idem dobre. Kritické miesta boli s predstihom pofotené na fejsbúkovej udalosti. To som však zistil až po preteku … 😀 Nevadí, nakoniec som trafil správne.

Po hrebeni ďalšie vyklesanie do dediny Hrachovište, kde je občerstvovačka. Tam nezastavujem, lebo mám so sebou všetko potrebné (voda s citrónom a medom), tak obieham pár bežcov – medzi nimi konečne aj vedúcu ženu, Nikolu Čorbovú, ktorá dáva teda riadne časy a často končí v tesnom závese za najrýchlejšími chlapmi.

Trocha roviny v dedine a hádajte … opať stúpanie hore na hrebeň, tentokrát na najvyšší bod trate – Veľký Plešivec (484 m.n.m.). No a potom zase hrebeňom naspäť až k hradu – kde akurát nie je nikto z organizačného tímu na usmernenie. Tak tipujem, že už hádam len dole cestou tak, ako sme prišli – tipujem správne. 😀 Asi by som ozaj mal viac pozornosti venovať štúdiu tratí pred pretekmi. 😀

Záverečný beh dolu kopcom po asfalte – jóóój, ako ja toto nemám rád. Vybočujem aspoň do napadaného lístia na krajnici, kde sa dá. Do cieľa prichádzam na 12. mieste s časom 1:52:00, len necelých 9 minút za víťazom, ou jeaaaa. Dnes to veru išlo. Trať mala 21 – 23 km a 900 – 1000 výškových metrov. Každému, kto to meral s hodinkami či mobilom, to vyšlo nejako ináč. 😀 Oficiálny údaj bol 23 km a 950 m+.

S babami sa otáčam aj ja a zbeh asfaltkou absolvujem ešte raz. :-S Nuž čo, kto chce mať fotky z viacerých miest trate, nabehá sa.

Čachtický krvák 2016 bola vydarená akcia s parádnou a výživnou trasou. Dúfame, že sa stane pravidelnou v bežeckých kalendároch. 🙂