ZÁPADNÉ TATRY: 1. časť – KLIN
Klin bol mojim prvým kontaktom so Západnými Tatrami. Má 2173 m. n. m. a po poľsky sa volá Starorobociański Wierch (Polska nazwa szczytu pochodzi od dawnej Hali Stara Robota, położonej w Dolinie Starorobociańskiej, która jest największym z odgałęzień Doliny Chochołowskiej. Nazwa stara robota oznacza nieczynne wyrobiska – w dolinie tej wydobywano rudę żelaza prawdopodobnie już w XVI wieku. W dokumentacji górniczej notowany jest w 1766), kedže sa nachádza na hranici s Poľskom. Každý rok ho navštívim minimálne raz, tento rok to vyzerá aj na tri čiarky. Z Pribiliny je to na skok hlavne ak máte auto, ak nie nevadí, za hoďku ste pri nástupe 🙂 . Na Klin som vystúpil zatiaľ v 3 ročných obdobiach (jar, leto, jeseň). Do zbierky mi chýba už len zimný výstup ( ale psst, pred miestnymi rangermi).
Nástup na Klin začína v Ústí Račkovej doliny. Ak ste motorizovaní, auto je možné odložiť na parkovisku vedľa autokempu. Krátky úsek Úzkou dolinou (modrá značka) sa o malú chvíľu napojí na Račkovú dolinu (žltá značka), ktorá bude vašim sparingom na väčšine trasy. Žltou značkou sa môže pokračovať až na Račkovo sedlo, kde sa napojíte na červenú, ktorá vás privedie na samotný vrchol. Druhou variantou môže byť, že sa pri Kolibe pod Klinom vyberiete modrou značkou cez impozantný Gaborov zadok, odtiaľ zelenou do Gáborovho sedla a potom už len červenou na Klin. Summa summarum tento okruh má cca 20 km, +/- 1345 m výškových a časovo to vychádza na 7 hodín (flákaním..), alebo si to môžte vybehnúť na akcii Vysokohorský beh cez Klin ako víťaz 10. ročníka Matej Petrovič za 2 hodiny aj nejaké drobné. Dosť bolo rečí, poďme na foto-dokumentúciu 🙂 .
Cestou na Klin Vám určite padne do oka táto kolibka. Keď som šiel prvý krát okolo, hneď mi napadlo, tu by sa ale fajne spalo. Tabuľka pod šítom koliby upozorňuje na zákaz prespávania (aj sa tak sa tam veselo prespava – neraz sme odtiaľ zniesli plnú igelitku smetí.., ale aj pokutuje. Rangeri tam chodia na kontroly hlavne v čase uzáveri, autom sa vyvezu veľmi vysoko a turisti sa maju po vtakoch). Zaujímavým faktom ale je, že Koliba pod Klinom je najvyššie položenou ovčiarskou kolibou na Slovensku (1460 m. n. m.). Ovce pribylinských gazdov sa tu pásli už 19 storočí, z dôvodu ochrany prírody bolo pasenie skončené.
Vodopád vidieť a hlavne počuť už pred príchodom ku kolibe. Je mimo chodníka po ľavej strane. Škoda že chodník nevedie okolo vodopádu, je to nádhera hlavne na jar, keď sa topí sneh.
Račkovým plesám budem venovať samostatnú časť. Cestou na Klin sa tu zastavte a pokochajte dovôkol.
Od plies je to len „kúsok“ do sedla, odkiaľ sa vám naskytne nádherný pohľad na Klin, Poľské ale aj Vysoké Tatry. Btw, na malom úseku naberete slušné výškové metre. A bežci ak sa nemýlim, tadiaľ valia dole. Keď sa otočíte o 360, dá sa ísť na Končistú poprípade ďalej na Hrubý vrch, odkiaľ máte výhľady na Oravskú časť Západných Tatier.
Ak sa zadarí, môžete zažiť aj takéto prírodné divadlo. Z periny vykúka len Bystrá. Trochu ma sklamalo, že na vrchole nie je žiadna tabuľka, resp. kríž. Vrcholové pivo si akurát tak môžem položiť na hraničný kameň s Poľskom, ak mi ho neodfúkne.
Keď fúka, tak si zájdem trocha nižšie na terasku s výhľadom. Môže byť ? 🙂 Celkovo na Kline je dosť veterno. Zo všetkych výstupov som mal príjemne len jediný krát. Našťastie sa vždy dá nájsť záveterné miesto a výhľady si o to viac vychutnať.
Tak do tohto „pozadia“ vždy pojdem s radosťou. Zimnú róbu ako vidieť už v októbri skúšaju slečny Bystré a mladý muž menom Blyšť 😀
Klin je úžasný, čo vám budem hovoriť. Určite tam stojí za to ísť. Prajem vám minimálne také počasíčko, ako som mal na fotkách. PS: Teraz na jeseň je tam najkrajšie.
