Zádiel a jeho multioutdoor potenciál
Zádiel sa nachádza 40km od Košíc a 14km od Rožňavy. Tak ako považujeme Hrádok pri Vtáčniku za malé Tatry, to isté platí aj o oblasti Zádiel, akurát je to tu viac preistené aj drsnejšie a hlavne X krát viac lezeckých ciest. Je to oblasť, ktorú som ja osobne spoznal vďaka kamarátom a inštruktorom skalného lezenia. Spoznali sme sa na JAMES kurze inštruktorov. Samozrejme táto návšteva nesklamala, a zase som stihol zažiť rošambo 🙂
Čím je Zádiel fascinujúci ?
V Zádieli sa dá bajkovať, behať, trekovať, liezť a potom liezť ešte viac 🙂
Pre mňa je Zádiel rozhodne fascinujúci z hladiska veľkých lezeckých stien a stovkami ciest ktoré tu sú, potom samotnou Zádielskou tiesňavou a partiou lezcov čo tu pôsobi.
Zádiel sa nachádza v 5tom stupni ochrany prírody. Prístup je tu dobrý, samotnou tiesňavou potom už chodíme bez auta. Dá sa sem dopraviť aj busom z Košíc. V doline vyššie je Zádielská chata kde sa dá občerstviť kávou, čajom, pivkom, gulášom „tortičkami“ :D…
Prečo sme boli v Zádieli my ?
Mali sme tu preskúšanie inštruktorov skalného lezenia JAMES- u. Tentokrát to bežalo v domácej oblasti košického klubu Rozlomity.
Je to dosť veľký a hodne aktívny lezecký klub.
Príchod bol v piatok. Z Košíc ma zobrali parťáci Duško a Tinka. Dorobíme posledné nákupy ešte v dedine pred príchodom do Zádielu. Po nákupe valíme na odielovú chatu. Piatok nebudem asi ani veľmi popisovať :D. Proste zopár známich tvári z kurzu Rasťo, Milan, Duško, Tinka a jasné, že aj Vlado Paulík. 
Všetkých rád vidím a s rozlomiťáckym vedúcim odielu Jerym sa zľahka rozpomíname na to, že sme sa už zoznamovali pri mojej prvej návšteve. Vtedy ma Tinka nahnala do nejakej férovej a dobre odistenej z ľahka previsovej šestky počas dažďa s tým, že pod previsisom končí. Nekončila, a presvedčila ma vyliezť z previsu do dažďa a doliezť ju 🙂 V tedy som pochopil, že tu to bez morálu nepôjde 🙂
Celý tento morálový aspekt potom samozrejme cítiť aj z ducha každého lezca z Rozlomity klubu. Či nepriamimi narážkami, ktoré ich heslovite učili ich mentori, alebo priamimi storkami pri večernom ohníku, či chatovom bouldrii….Čože ? Áno pod rúškom srandy a tekutej zábavy, vás najprv navnadia tým, že vám ukážu stĺp s veľkými madlami (chyty) a ani neviete a už sa po ňom liepate. Samozrejme za hecovačiek lokálnej partičky Rozlomiťákov.
Takto som sa tu ocitol ja s tým, že preliezate cez dve trámove „oká“, ktoré sú nosnými piliérmi prvého poschodia. Šlo to do momentu kedy som naliezol do druhého oka, tam sa mi už nedalo pohnúť. Bol som však nesmrteľný, lebo som mal tekutý sveter a slovo do boja od kamarátov. Keď ma napriek zaseknutiu sa vyhecovali ešte viacej pretláčať telo cez otvor, že to pustí…tak to nepustilo a som ozaj pocitil, že som sa zasekol na bedrových kĺboch. Nuž….nikto ma nenútil, ale ako ma to už začalo bolieť, povedal som si sr..č nesr..č, idem dole. Do toho vám stihnú povedať storku ako už štartovali raz takto motorovú pílu. Ďakujem, že sa z tohoto výkonu, video nedostane na svetlo sveta 😀 😀 .
Po mne to samozrejme prelezie podpredseda odielu Papyq a potvrdím tým, že som sr…č …v oblasti Zádiel je ťažko nebyť sr..čom ak nieste odtiaľto :)). Tak to chodí doba je ťažká :)).
Po ďalšom vďakyvzdaní túto noc ideme nad ránom spať. Ráno sa budíme, východniary dajú jasne najavo ktorá bije a už aj na obed píšeme test v lokálnej „kaviarničke“. V Zádieli sa drtí a na obed je dopísane, a ako sme všetci nedúfali, preskúšanie Štrauss záchrany sa koná . Ide o improvizovanú záchranu prvolezca pri páde pod istiacie miesto „štand“ za pomoci improvizačnej techniky s konkrétnymi bodmi postupu.
Takto sa ja pretmolím ako posledný, čo som rád lebo doobedie bolo únavne :D. Medzi tým nám Pilot stihol ukázať čo ozaj improvizácia je, a zmákol to ozaj za najťažších podmienok, tí čo tam boli tí vedia :). 
Rovnako mu to moc neuľahčoval ani zachraňovaní Moško, ktorý do toho priebežne vykrikoval, ako ho kríže bolia zo sedáku a nech si švihne. Takto sme mali srandu počas celej praktickej časti kurzu. Vlado Paulík nám ešte vysvetlil pár vecí na, ktoré si treba dať bacha a zároveň dal aj najavo, že Štraussa treba robiť fakt preventívne.
Zádiel a duch soboty
Sobota sa teda po kurze nesie ďalej v duchu uvoľnenej zábavy a sofistikovaného prežívania ducha v tele, ktorý je trochu aj dezorientovaný hlavne ak nie je dotyčný z východu :). Takže sme teda neliezli, okrem jedného tajného lezenia za nekompromisných podmienok. Ináč pekne liezli, mladí zádielisťi Silwuška s Peťom a Maťou. Trošku sme sa ponaťahovali a šup ho ďalej do dňa. Oni liezli poctivo zvyšok dňa.
Večerná akcia sa opôť rozbiehala, ale ja som bol rád, že som mohol byť v ústrani, to je výhoda toho keď nefičíte dlho s tými ľudmi lebo vás hneď vyčíhaju. A tak zo skúsenosti si idem ľahnúť, aby som bol zajtra fresh, chcem si určite aspoň trochu zaliezť a stihnúť spoje do Košíc.
Zádiel a ľahký náčrt lezenia.
Deň pred tým sme sa boli s deckami prejsť po signál až ku sektoru Vermoša a Cukrovej Homole.
Pri Vermošovi sa mi páčilo, že mal vcelku blízko borháky seba. Decka ma hneď upozornili predošlé dni, že je to tam tvrdšie a nie je to náhoda. Preto URČITE keď sem prídete, vyberajte si na úvod cesty o stupeň nižšie vašej lezeckej hrany.
Vermoš (Zmývač krvi) má krásne názvy ciest, Ľavý Zmývač, stredný Zmývač a Pravý Zmývač. Je to nad potokom, takže mi bolo vysvetlené, že keď sa rozpráskenem v ceste, potok mi umyje krv.
To mi povedali Miňo so Silwinkou a moc ma to nenakoplo do druhej scesty. Hlavne keď som videl, že prvá 6tka, či 6- už si nepamätám, mi dala dosť pristoru na zamýšlanie sa :D.
Na Ľavom Zmývačovi sa dobre potrápim a som rád, že som rád. Nakoniec ho doleziem, spustia ma dole a rýchlo valím na bus, nech všetko postíham.
Pred tým však dám ešte jeden rýchly NUDE kúpel v chladnom potoku a valím na bus. Bus stihnem behom s 5min rezervou a pálim do frasa odtiaľto. Cestou z busu pozerám ešte na Turňianský hrad, ktorý na tejto veľkej rovine vyzerá ako ozaj poriadna ostreľovňa.
Určite sa chcem ešte túto seozónu dostať raz a ideálne by bolo aj 2x 😉
Pozor
V oblasti Zádiel nie sú ľahké cesty, je tam však ozaj kvantum lezeckých ciest.
Začiatočníci sa potrápia trošku. Zádiel je však taký, že ak majú začiatočníci radi lezenie, budú liezť v jednej z NAJkrajších lezeckých oblastí na Slovensku. Ak si myslíte, že ste dobrí lezci tak tak Zádiel je pre vás ako ušitý na mieru. Lezenia je tu na mraky a takmer žiadny ľudia. Viacej info u Jeryho z www.rozlomity.sk
Ďakujem Rozlomiťákom za parádny víkend a kopu srandy v oblasti Zádiel. Od Vlada Paulíka by som ešte poprosil nejaké info či stretol Rysa o ktorom som mu rozprával, že tam žije :D, keď išiel nad ránom sám na biku preč na vlak 🙂 V Zádieli sú aj parádne outdoor traily na behanie.
Mohlo by vás ďalej zaujímať
Otestovaná výbava použitá v Zádieli
