Magurský projekt na obzore #5 lenivosť nevídaných rozmerov
Pondelok 26.1.2015
2x Magura 18:45, 12km a 1200výškových metrov
Po víkende som výborne odýchnuty. Rozmýšlam, že dva dni bolo asi aj veľa na odych, ale darmo narodky sú narodky.
Vybieham z domu večer, keďže je neskoro nechávama doma zase všetko a idem najľahšie čo situácia dovoľuje, aby som rýchlo pribehol pod nástup. V ruke čelovka, v druhej mobil a vo fukerke dvojeuráčik. Buffka na šiške, Hayate na nohách a letím ako srndajs.
Prvý raz hore vybieham celkom v pohode, ale cítim, že tma je lapajka.Ponáram sa často do relaxačného stavu a rozmýšľam nad rôznymi vecičkami na míle ďaleko od tréningu. Vždy keď sa prichytím v stave, tak sa preberám a pridávam do klusu. Ľahké podšmykovanie muselo byť ale musím pochváliť sneh, že dobre držal, tým pádom aj tenisky :).
Pri chate dúfam, že niekoho zase načapem za oknom :D…ale keď nakúkam vidím, že tam sedí brácho s deckami z chaty…tak nič. Vojdem pozdravím ich, poviem, že idem ešte raz a rovno sa aj otáčam.
Cestou dole stretávam Bobču a Baka. Dobieham do polovice prvej a druhej cesty, keĎ sa mi strašne nechce ísť úplne dole. Hovorím si „do frasa, otočím to…neotočím, potiahnem ešte…nechce sami..na projekte pôjdem dosť rázy, takto vediem vnútorny boj a nakoniec sa rozhodnem, že pôjdem dole po prvú pasáž kde sa bude poriadne šmýkať a tam sa otočím znovu hore. To miesot prišlo za chvíľku v podobe prehnutia v križoch dozadu, že sa človek až zamyslí. Otáčam sa a zapínam si gps na telefóne, aby som si zmeral rozdiel medzi spodkom a miestom kde sa otáčam.
Cestou hore sa už o mnoho viacej ponáram do stavu, oproti prvému výbehu. Nevadí to je účasť tréningu, na projekte to nebude iné. Je však rozhodne zaujímave pozorovať tie procesy našej mysle. Vyjednáavanie so sebou samím, hĺadanie niečoho prečo to ozaj robím a či už nie je dosť. To sú všetko veci s ktorými sa musí každý športovec vysporiadať. Práve toto nás robí silnejšími, prekonávanie seba samého. Konečne dobieham hore, tradične nakuknme do okna a vidím Bobču relaxovať pri krbe.
Na chate panuje pokoj. Bobča sa so mnou zvíta, postará sa o mňa dá mi veci vysušiť a ja môžem sŕkať džus s minerálkou, ktorý mi starostlivo objednala dopredu :).
Počas krátkeho odychu, pobehuje mangalica Bak za oknom a čekuje čo a ako :))
Z chaty za chvíľu odchádzame a domov prichádzame okolo 23:00, je to ťažké končiť tréning takto neskoro takmer každý deň. Na druhej strane je to krásne ísť v noci zasneženým lesom so svojou priateľkou a psom na čelovkach 🙂
Doma som vyžutí, prechod z relaxovacieho víkendu do aktívneho týždňa dá zabrať.