Z jedálnička bežca #2

Zdravíčko žrebci,

som tu znovu s pokračovaním našej „už legendárnej“ bežeckej jedálničkovej stredy, voľume 2. 🙂

Kto náhodou zmeškal prvú receptovú časť aj s úvodom, možno rád nazrie SEM.

Trošku rečnenia pred jedlom

Dnes sa znovu pozrieme na jednu z mojich večerí. Večera je u mňa jediné tepelne upravené a „ťažšie“ jedlo dňa, od rána do podvečera totiž  už dlhodobo frčím na surovej strave – v podobe ľahkých a rýchlo stráviteľných chodov, prevažne ovocného charakteru. Ľahučkú stravu počas celého dňa si ako bežec rozhodne pochvaľujem – nie len kvôli dostatku rýchlo prístupných živín a energie, ale najmä preto, že mám tým pádom v priebehu dňa viac „časových možností“ na beh s poloprázdnym či najlepšie úplne prázdnym žalúdkom.  Elegantne sa tak pri behaní vyhnem typickej „kyseline“ v ústach, pichaniu v boku, ťažobe v bruchu či zníženému výkonu, za ktorý môže aj nahrnutá krv v oblasti tráviaceho traktu a „odhrnutá“ z mozgu, pľúc a svalov. 😀 Predsa len, ťažšie alebo príliš prekombinované jedlá vyžadujú dlhý čas trávenia a mne sa nechce čakať x-y hodín na vytrávenie, keď mám chuť ísť bežať kedykoľvek si zmyslím. Nesprávne zvolené jedlo, najmä pred behom, môže byť pre nás bežcov „časový luxus čakania“, ktorý si nie vždy môžeme a väčšinou ani nechceme dovoliť. 🙂

Konkrétne tejto večeri u mňa predchádzal beh s parametrami cca 22 km, 870 m↑ a 1450 m↓. Bežali sme s Petríkom v našej Malej Fatre – od chaty pod Suchým do Strečna, odtiaľ po červenej s. Rakytie a s. Javorina a po zelenej do Piatrovej a Vrútok. Hore bola ešte kopa snehu s krustou, miestami aj neprešľapaného, takže celkom náročné = doma sa dožerieme ako kone. 🙂

A keďže bolo fakt pekne, capnem sem aj fotku.

Keď sme prišli ako žraloci vyhladovaní domov, hneď sme si spravili chutný a výdatný „raw“ obed, ktorého rôzne variácie zvykneme jesť po behu celkom často, pretože je energeticky aj výživovo na tom super. Toto jedlo budem najbližší týždeň bohapusto tajiť a budúcu stredu sa môžete tešiť na recept. 🙂 Trošku sme si po obede oddýchli a prišiel čas večere – a telo si znova pýtalo poriadnu porciu.

Tak čo to dnes bude?

Výborné a tradičné jedlo z Japonska, ktorého sa poslednú dobu neviem nabažiť – rastlinné SUSHI. Na trošku netradičný spôsob, nad ktorým by sa Japonci asi kvalitne zasmiali (alebo zaplakali). Veď viete, je to ako keď sa američan snaží napodobiť naše bryndzové halušky – tiež to nedopadne vždy slávne. 🙂 Každopádne pozdravujem „Krupičkovcov“ Lucku a Maťa, lebo oni sú zodpovední za moju novú závislosť – robievajú fantastické sushi se vším všudy. Ale poďme sa na to bližšie pozrieť … 🙂

Niektoré fotky sú z našich predošlých príprav sushi, tak sa neľakajte, ak sú na nich iné ingrediencie ako píšem. Do veeeľmi veľkého hrnca sme dali uvariť guľatozrnnú ryžu. Asi 800g suchej. 😀 Po uvarení sme do nej pridali ešte trochu octu (najlepšie ryžového), dve štipky himalájskej soli a nechali pár minút pod pokrievkou odstáť, aby sa trochu „rozvarila“ a bola viac lepkavá. A potom len chvíľu vychladnúť, lebo bol hlad. Najkrajšie sushi vytvoríte zo studenej ryže, ale komu sa chce čakať, že? 🙂

Na sushi sme samozrejme potrebovali aj morské riasy – „sushi nori“, ktoré sú výživné a zároveň výborne chutia. Zoženiete ich v Tescu, Bille a niekedy aj v Kauflande či Lidli. Alebo potom v zdravých výživách. Zvyčajne sú balené po 10 plátkov. Tie sme rozprestreli na vhodnej podložke a postupne sme na každý do polovice rozotreli 2-3 lyžice ryže. Na naplnenie sushi roliek sme tentokrát použili na tenké plátky nakrájanú mrkvu a cviklu. Zvykneme používať aj avokádo či uhorku. Naukladáme tieto ingrediencie na ryžu v rozprestrenom plátku riasy a opatrne zrolujeme. Koniec plátku sme namočili vodou, aby sa nám lepšie zalepil. 

Takto sme urobili pri všetkých plátkoch a keď boli ako – tak vychladnuté, ostrým nožom sme ich narezali na koliečka. A mali sme hotovo – z 10 plátkov vyšlo sushi na cca 3 taniere. 😛

My si s Petríkom veľmi na tradičné postupy a prísady nepotrpíme, ale chuťovo je fakt super, ak si zoženiete aj ryžový ocot, wasabi (ak máte radi chren) či kvalitnú fermentovanú sójovú omáčku, do ktorej si budete rolky po troche namáčať.

K zvyšnému dosť veľkému množstvu ryže, ktorá sa nevošla do rias, sme si pripravili chutnú zeleninovú omáčku krásnej farby (malá vzorka v miske) – ingrediencie: 5 veľkých paradajok, polka veľkej cvikle, 3 stredné mrkvy, 3 strúčiky cesnaku, majoránka. Toto všetko sme rozmixovali v mixéri a následne šupli do hrnca a povarili cca 15 minút, kým sa nezačala po miestnosti šíriť omamná vôňa. Výsledok bol veľmi chutný a hlad nás dvoch úspešne do rána zažehnaný. 🙂

A takto nám dopadlo sushi pri predošlých pokusoch. S avokádom, domácimi sušenými paradajkami, cviklou, mrkvou, uhorkou alebo aj s trochou „sójovej tatarky“. 🙂

Ak Vás článok Z jedálnička bežca zaujal, novšie receptíky nájdete TU.

Brú chuť a nech Vám to dobre behá! 🙂