PATRIK HROTEK
PATRIK HROTEK
(rozhovor s mladým a talentovaným ultrabežcom)
Svoju prvú stovku – Ponitriansku, zabehol pod 14 hodín! Skončil na 4. mieste, s krvavým chrbtom od „batôžteka“ a týždňovou bezhybnosťou. Povedal si, už nikdy viac! Napriek tomu stál na štarte 26 stoviek. Prelomová bola tá Kysucká v roku 2013, ktorú vyhral. Odvtedy je preňho každá príležitosť slasťou a relaxom, kde víťazom je vždy – sláva neexistuje!
Patrik je skromný človek s veľkým srdcom. O rozhovore – článku s ním som uvažoval už dlhšie. Zaujal ma jeho blog a tak som ho oslovil. Myslím si, že výsledok bude stáť za to, pretože Paťo nešetril písmenkami, fotkami a ochotou. Snažil som sa klásť také otázky, z ktorých sa dozvieme čo najviac o tomto mladom a talentovanom ultrabežcovi.
Text Thom / Foto archív Patrik Hrotek
Ahoj Paťo, na úvod nám prezraď niečo o sebe
Zdravíčko, žijem v malej dedinke Horná Ves (okres Prievidza), v pútavom zelenom prostredí, na rozhraní troch pohorí (Vtáčnik, Tribeč a Pohronský Inovec). Mám 25 rokov, baví ma spoznávať, cestovať, som za každú hlúposť. Milujem prírodu, kráčam svoju cestu…
Kedy si začal s behom ?
Od detstva. Vždy som bol vedený turistikou, výletmi a podobne. Nikdy som si neuvedomoval, že behám. Chodil som sám po horách aj do 40km, s pollitrovkou a s lezkami na putku – netušil som, že aj to je šport. O tom, že existuje stránka o behu (napr. beh.sk), kde sa da pozrieť termínovka, som sa dozvedel až v roku 2011, v máji. Od toho dňa som chodil väčšinou každý víkend po krátkych behoch, podľa termínovky – myslím, že v posledných 6 mesiacoch v tom roku som ich stihol niečo vyše 30.
Aká bola cesta k tvojmu prvému ultrabehu?
Chystal som sa s bratrancom a ďalšími dvoma turistami na 4 dňový prechod Ponitrianskej magistrály. Tesne pred pochodom jeden z nás nečakane zomrel. Zrušili sme to. V roku 2012 sme si zadali zas P100 do vyhľadávača a natrafili sme práve na organizovaný pochod z Nitry do Handlovej – neveril som že aj také dlhé pochody existujú. Nikdy som nepočul o tom, nevedel som, čo od toho – od seba čakať, čo si zobrať so sebou.. Vedel som iba to, že tam idem! Ako prvé po štarte ma napadlo iba bežať. Tiež som netušil, že sa bojuje o prvé priečky a podobne. Do cieľa som prišiel ako štvrtý za 13:36, s krvavým, doškriabaným chrbtom od batôžteka a domov som si odniesol týždňovú bezhybnosť. Povedal som si, že už nikdy, no bol to prvý plamienok v tejto utra-drogovej činnosti.
Koľko ultrabehov si zatiaľ absolvoval a ktorý bol pre Teba naj?
Samozrejme, každý má niečo svoje, niečo, čo mi na ňom chutí. Ťažko polemizovať, ktorá je moja naj, na zlej stovke som sa ešte nezúčastnil.. Stál som na štarte 26 stoviek. Srdcovkou je určite práve domáca Ponitrianska stovka, tiež ma oslovila Javornícka stovka minimálnym asfaltom.., podľa mňa je každá dobrá, prechádzajú nádhernou prírodou, ale majú aj dobrú atmosféru. Niektoré sa mi nevryli do srdca nie len profilom trasy a atmosférou, ale aj rôznymi únavnými haluzami a mikrospánkami, ktoré nie sú pre ultrabežcov ničím nepoznaným. Na SK máme skvelú spoločnosť organizátorov, dobrovoľníkov, bežcov a ostatných.
Ktoré umiestnenia si najviac cenníš?
Páčila sa mi bojovnosť s Ivanom Mudroňom na Nízkotatranskej stíhačke, Beskydskej sedmičke či počas Štefaníka Trailu a podobne. Sme rozdielni ľudia, ale hlavne nás spája sloboda v behu, nevnímame čas, nechceme sa poddať a miesto v cieli nás v konečnom dôsledku moc nezaujíma. Prvú stovku som nepretekal, a druhú v roku 2013 – Kysuckú stovku som skončil na delenom prvom mieste. Je to môj najťažší a najcennejší úspech ktorý som bežal, no tam sa to prelomilo, odvtedy je pre mňa každá príležitosť slasťou, relaxom kde víťazím vždy, sláva neexistuje.
V roku 2014 si vyhral MF100 spoločne so Zdenkom Žuffom za 18 hodín (104 km; skoro 7000 m prevýšenia), jeden z najťažších ultrabehov na Slovensku. Aké spomienky sa ti v hlave vynoria na túto „ekšn“ ?
Nemohol som si nechať ujsť takúto akciu. Naše Fatry mám dosť pochodené a trasa tejto stovky je na nezaplatenie. Prioritou v tom roku bola pre mňa Nízkotatranská stíhačka, ktorá bola o 2 týždne neskôr, tak som MF100 bežal zľahka a opatrne (parťák I.Mudroň bežal polku). Zdenko mal príjemné tempo, výhľady boli úžasné. Najzaujímavejším psychickým lákadlom na ukončenie bol posledný úsek z Fačkovského sedla, cez Homôlku na Javorinu a späť. Určite sa rád zúčastním zas 🙂
Okrem „obyčajných“ ultrabehov si sa zúčastnil aj projektu ULTRALANOVKA, kde si zabehol najviac. Aké je to behať pre dobrú vec?
Ultra Lanovka je silný projekt pre dobrú vec, v bláznivý prvoaprílový deň. Šiel som tam unavený a zničený. Po každom koliečku som sa cítil lepšie, prešli ma bolesti z minulosti a telo sa mi začalo regenerovať počas behu. Som vďačný za takúto možnosť pomôcť Plamienku, možnosť byť so skvelými ľuďmi, niečo obetovať, ale hlavne získať, bežať slobodne a chváliť Boha. Ultra Lanovka pre Plamienok trvá 24 hodín a jedno koliečko má 3km s takmer 190m prevýšenia. Odporúčam každému! Ten pocit bežať pre dobrú vec je nezaplatiteľný.
V čom beháš ?
Začínal som na 29-eurových topánkach značky Reebook – tie boli bezkonkurenčné a moje najúspešnejšie. Potom som prešiel cez Adidasi, ktoré som si zabudol na parkovisku po Pražskej stovke, ku mojím najspokojnejším od sponzora – Viking Pinnacle. Je to trochu neznámejšia Nórska značka, no lepšie topánky som doposiaľ na sebe ešte nenosil. V posledných stovkách tiež behám v svojich La Sportiva Ultra Raptor.
Čo ty a minimalistická, resp. barefoot bežecká obuv?
Áno, ďakujem za typ, určite to rád vyskúšam. Myslím si, že je to zdravšia voľba. Mojou slabosťou je, že sa nerozumiem a nevenujem výbave sám od seba. Ja som behával v turistickej spevnenej obuvi a podobne – v obuvi som rozdiel nerobil a predsa som nemal zranenie a výkony som mal dobré – ba aj lepšie. Môj učiteľ telesnej výchovy na strednej škole – neskôr môj chvíľkový tréner ma musel donútiť aby som si kúpil bežecké topánky – inak by som ani tie nemal 🙂
Povedz nám niečo o svojej výbave . Kto je tvoj sponzor?
Áno, mám sponzora, športový obchod dohory.sk. Moja výbava sa skvalitnila. Behal som v obyčajných kraťasoch, v nejakom tričku a s mojím Tesco batôžtekom, no vždy sa mi šlo dobre. Teraz sa obliekam stále voľnejšie, od sponzora vlastním najviac vecí od značky Lurbel – rôzne druhy kvalitných ponožiek, krátke a dlhé bežecké nohavice, krátke a dlhé tričko, rôzne čelenky, čiapku a rukavice. Tak isto napríklad od značky RAB – mikinu, tričko a veľmi dobrú ,,už,, osvedčenú pláštenku Rab Cirrus Pull-on Pertex Quantum. Nosím ťažké paličky, ktoré sa budem snažiť vymeniť za ľahšie-skladacie. Je až neuveriteľné, že 4 posledné stovky (4 z 26) som bežal s hodinkami Suunto Ambit3 Run a znížil som tak môj priemer blúdení 🙂 . Ostatné veci mám také, ktoré som buď vyhral alebo dostal – ako hovorím, sám od seba výbavu neviem moc riešiť, preto som vďačný v tomto za pomoc sponzorovi.
Ako sa stravuješ na ultrabehoch?
Na behoch sa nestravujem nijak výnimočne. Nikdy som si na behoch nedal gély. Cez stovku ľúbim ovocie, napríklad hrozienka, banán – občas so soľou, niečo sladké, napríklad pikao, nejaké dobošky alebo rôzne RAW musli – či semienka. Určite neodmietnem polievku, chlieb s masťou a cibuľou a podobne 🙂 Pred behom, počas a po behu nemám žiadne obmedzenia, beží sa mi zväčša dobre 🙂
Ako trénuješ? Pripravuješ sa špeciálne na každý beh?
Raz je týždeň, kedy každý deň odbehnem nejaký vrch s dobrým prevýšením, vtedy nejdem na žiadny výkon, bežím vždy sám, mimo chodníkov, keď sedím tak sedím – keď šprintujem tak šprintujem. Inokedy mi prepne a bežím kľudne 50km krížom krážom. Sú aj také mesiace, kde chodím iba na akcie bez behu navyše. Proste, meditujem, nemám stanovené limity, ultrabeh u mňa je viac-menej o hlave.
Venuješ sa aj iným horským športom?
Tak určite! Na prvom mieste je u mňa skalné lezenie, ale aj vysokohorská turistika a rád by som si navýšil moju 4100m-tisícovú hranicu, kam som sa dostal, vyššie a vyššie.. Najradšej bežím aj s lezečkami a bouldrujem, kde sa dá – a tak si kombinujem lezenie s behom. Taktiež sa venujem turistike ako takej, učím sa na Slackline. Keďže mojím najživším obdobím je zima, nezabúdam ani na bežky, lyže či snowboard a prejsť by som chcel aj na skialp.
Aké máš plány do budúcna?
Nemám plány do budúcna. Život žijem. V ultrabehoch má najviac priťahujú krajiny Balkánu. Určite vo mne drieme stále cestovanie, stopovačky – to ma zas ťahá do zimy, na sever a na východ. Ale to sú iba úlomky. Hlavne sa chcem uberať správnou cestou, byť šťastný a veriť.
Ďakujem za príjemný rozhovor. Dobrým zvykom na tyger.sk býva, odkázať niečo svetu. Čo by si rád odkázal?
Každý býva na pokraji svojich síl. No zďaleka nie je ani v polovici, toho čo dokáže prejsť. Strach je silný, no buď pevný, netras sa a ver, pretože on je stále s tebou. (Kniha Jozue,Kapitola 1, verš 9)
