ZÁPADNÉ TATRY: 10. časť – Volovec

Volovec , vrchol s výhľadmi na slovenskú a poľskú stranu Západných Tatier

Volovec (poľsky Wolowiec) je ľahko dostupný vrchol s výhľadmi na slovenskú a poľskú stranu Západných Tatier. S nadmorskou výškou 2 063 m n m sa hlási k nádherným výhliadkam nielen na Roháče. Okrem slovenských turistov je často navštevovaný aj Poľskym národom. Koniec koncov veď je na hranici.

Volovec, Západné Tatry (© Ladislav Blaho)
Volovec, Západné Tatry (© Ladislav Blaho)

 

Prístup na Volovec

Prístup na Volovec je ľahko dostupný z každej strany. Modrá značka cez Rákoň sa dá kombinovať napr. s Tatliakovou chatou, kde si oddýchnete aj niečo zajete či vypijete. Červená značka vedie po hrebeni od Deravej (1955 m n m) a dá sa spojiť napr. s Račkovou dolinou cez Račkové plesá do sedla a odtiaľ potiahnuť až na Volovec. Ďalšia modrá varianta je cez Jamnícku dolinu ku plesám do Jamníckeho sedla a šup na Volovec. Aj červená značka má druhú variantu. Kombinácia cez Smutné sedlo, Plačlivé, Ostrý Roháč tiež nie je na zahodenie. Fantázii sa medze nekladú.

 

Ide sa na Volovec

Časť hrebeňa medzi Hrubým vrchom (2137 m n m) a Volovcom mi chýbal do zbierky a tak som si ho tento rok prešiel. Môžte 3 krát hádať v akom ročnom období 🙂 . Áno, mnou 100 krát ospevovanou „jesennou próbou“ 🙂 .

Ráno na Račkových Plesách (© Ladislav Blaho)
Ráno na Račkových Plesách (© Ladislav Blaho)

Tento trek sa pripravoval veľmi rýchlo. Ideme? Ideme! Pozri počasie.. Ráno cestou vyzeralo všetko ok. Prichádzame do Račkovej doliny, nechávame auto na parkovisku a začíname výšľap. Je čerstvo. Človeku sa nechce hneď takto za ránky, z vyhriateho auta.. Ale keď riešiš, nie je čo milovať 😀 . Dolinou prechádzame rýchlo. Nie tak ako minule, keď som šiel z Jakubinej až do Pribyliny, vtedy veru nie a nie zvládnuť tú ultra dlhú dolinu.. Neďaleko koliby pod Klinom sa začína počasie zhoršovať.. Dážď/sneh, hmla vietor a hrebeň ani nevidno.. Pozreme na seba s Lacom a padne otázka: Ideme ďalej? Príjdte sa ku kolibe a uvidíme.. Takto to pokračovalo až k Račkovým plesám. Ej, keby slnko aspoň na moment zasvietilo. Listy čučoriedok sfarbené do červena, žltá tráva, zelená kosodrevina, biele pocukrovanie na hrebeni, ešte to slnko.. Nuž čo, urobíme aspoň dokumentačné foto a ide sa ďalej.

Končistá (© Ladislav Blaho)
Končistá (© Ladislav Blaho)

Prichádzame do Račkového sedla, kde začína slušne fúkať.. Cestou hore nasadzujem dvojo rukavíc (tenké bežecké a hrubšie polartecové) a hýbem s prstami pri snahe trocha ich zahriať.. Miestami nič nevidno. Ideme ďalej? Ideme. Prešli sme pár desiatok metrov a pod Končistou sa to začalo trhať. Slnko, hmla, farby, srieň jednoducho divadlo. Otváralo a zatváralo sa nám to pred očami.

Cestou na Hrubý vrch (© Ladislav Blaho)
Cestou na Hrubý vrch (© Ladislav Blaho)

Ešte pred malou chvíľou sme nevideli ani na meter. Biely poprašok, zamtrznutá tráva, občasná modrá na oblohe má svoje čaro. Vznikali tak jedinečné fotky plné atmosféry. Museli sme preradiť na menší prevodový stupeň a zachytávať každú premenu. Vduchu som si hovoril ešteže sme to neotočili.

Roháče (© Ladislav Blaho)
Roháče (© Ladislav Blaho)

Hrubý vrch sme traverzovali. A nasytol sa nám úžasný pohľad na Roháče. Cestou sme stretli pár poliakov inak hrebeň bol úplne prázdny. Laciho sa časom na poľsky dzień dobry odzdravil svojskym pozdravom: SAGAN 🙂 na oslavu majstra sveta. Zostup z Hrubého vrchu bol za mierneho vetra. Prišli sme do sedla a mernym stúpanim pokračovali na Deravú.

Deravá (© Ladislav Blaho)
Deravá (© Ladislav Blaho)

Na Deravej si treba dávať viac pozor. Chodníkov je tam narobených hneď niekoľko a keď sa dostanete na iste miesto, zišla by sa aj retiazka. Treba pozorne sledovať značku a je to v pohode. Pre posledným výstupom už konečne na náš cieľ dávame pauzičku na obed. Opäť sme v hmle. No za malý okamih sa to opäť otvorilo. Cvaká sa o 106, kým je čas a postupujeme ďalej.

Posledné stúpanie na Volovec (© Ladislav Blaho)
Posledné stúpanie na Volovec (© Ladislav Blaho)

Niečo pre bežcov

Celý tento úsek hrebeňa, ktorým sme išli je prudko behateľný. Zainteresovaní určite poznajú akciu:  Vysokohorský beh cez Klin. Trasu si môžete presmerovať aj na hrebeň. Cez Klin, Končistú, Hrubý vrch, Deravú až po Volovec a zbehnúť buď na Liptovskú alebo Oravskú stranu. Úžasné výhľady, trocha techniky na Deravej – jednoducho super bežecký deň. Poprípade zakempiť v kolibe pod Smrekom a môže z toho byť bežecký víkendík 🙂 My sme štartovali v Račkovej doliny, prešli po hrebeni až na Volovec a cez Jamnícku dolinu späť do Račkovej. Približne 26 km +-1683 m. Slušné 🙂 .

Vrcholovka na Volovci (© Ladislav Blaho)
Vrcholovka na Volovci (© Ladislav Blaho)

Vrcholovka bola opäť v hmle. No vládla dobrá nálada dovtedy, kým si človek neuvedomil, že to má ešte 2,5 hodinky k autu 🙂 . Posledný pohľad na hrebeň a ide sa dole, Jamníckou.

Nad Jamníckou dolinou (© Ladislav Blaho)
Nad Jamníckou dolinou (© Ladislav Blaho)

Lacov frajer na Záver

Takže, ako som už avizoval, dnešná 10. časť seriálu o Západných Tatrách je tou záverečnou. Vďaka patrí parťákom: Štefan Glovičko, Lukáš Čierny a Zuzka Kolveková. Ďakujem za spoločnosť a skvelé fotky. Poďakovanie zvlášť si vyslúžil aj samotný Laci, ktorý mi ukázal tento krásny kus slovenských hôr. Brázdime ho už tretím rokom.Vďaka patrí aj dr.Tygrovi, za priestor, motiváciu a rady. Ešte raz ĎAKUJEM!

Za mňa dodám len toľko. Dúfam, že sa Vám seriál páčil a motivoval k nášteve Západných Tatier. Odpustite mi sem tam gramatické chyby či štylizáciu, no písal som to od srdca. Ale nezúfajte! K Západným Tatrám sa ešte vrátim. Chce to však čas. Ale bude to super! Máte sa na čo tešiť.

Horám zdar priatelia.

Thom

Ďákujéme
Ďákujéme
1601 Celkovo prečítané 1 Dnes prečítané

Komantáre

komentárov