Východná Slavkovská veža ľavým žľabom aj s úvodom chatárčenia na Zbojníčke

Východná Slavkovská veža a lezenie na ňu. Celé to začalo v stredu, keď mala Peťa – Peťa Adrenalín (Škrovánková) – napísala správu cez FB, či chcem byť naďalej tučný alebo idem liezť do Tatier na víkend. Vravím jasnačka, chcem ísť, veď mám také resty v Tatrách, že sa až hanbím. Peťa mi na moje potvrdenie odpíše, že ide aj Mičbju (celým menom Mičbjukenen). Cieľ je Vareškový hrebeň, prespať na Zbojníčke (kde má byť áfterparty nového vedenia chaty v podaní Strapatej a Fredyho) a potom ísť podľa podmienok na Javorák druhý deň.

výbava ktorú som si bral ako druholezec do Tatier. Topánky boli iné.
Výbava, ktorú som si bral ako druholezec do Tatier. Topánky boli iné.

Tatry, ideme k vám

Naskakujeme večer do vlaku, samozrejme bez stresu to nejde a ešte letím ku bratovi po Scarpa horolezecké botičky, aby som mohol na ne dať mačky s upínákom od dr. Petzla. Na stanici vo Vrútkach stretávam vyspídovaného Mičbjuka … ach to bude zase misia … a naskakujeme do vlaku. Peťa píše, že je v deviatom vozni.  My sme v treťom, tak idem po ňu a beriem ju cez pol vlaku ku nám naspäť za jej tichučkého a pozoruhodne asertívneho hromženia. 🙂 Samozrejme, že Mičbju a Peťa to nevydržia a plánujú už vo vlaku čo budeme liezť, aby sme boli fresh.

cesta vo vlaku v patiok smer Vysoké Tatry
Cesta vo vlaku v piatok smer Vysoké Tatry

Vzniká variant A (východná Slavkovská veža) a variant B, oba vrcholia na Vareškovom hrebeni. Prichádzame do Popradu, ja letím kúpiť veci do Billys, aby bolo čo jesť počas dvoch dní. Decká už sedia hneď v susediacom baríku tohoto šopíku. A TU TO ZAČALO. Dáme jedno pivko a padne otázka, či aj maličký dáme. Jasné, takže vybavia pána borovičku, ale príde veliký. Za môjho fatranského protestu to vypijem a ešte aj jedno pivo k tomu …

No a potom, že nevyzerá ten Mičbjuu ako démon, Barík v Poprade
No a potom, že nevyzerá ten Mičbjuu ako démon, barík v Poprade

… hm, cupitáme na vlak do Novej Lesnej, vo vlaku vyjadrujem, že nie som fresh a obávam sa, že ma to dobehne … ináč neviem či ma to nedobehne 🙂 … zasvätení vedia. Vstávanie je dohodnuté na ráno 05:30. Ja zaspím hneď a Mičbju mi kradne v noci vankúš spod hlavy počas toho ako si luxusne spinkám na karimatke. Budík je samozrejme už tu a vstávame, máme sa najesť … fúúha, ale mne absolútne nesedí jesť tak skoro, žalúdok je zvyknutý raňajkovať o 07:30 max 08:00. Niečo dám do seba. Mičbju dáva hermelín a to ešte nevie, že ho to dobehne … 😀

Konečne šľapeme

Z Lesnej ráno naskáčeme na vláčik do Smokovca. Vystupujeme v Smokovci a robíme rýchly nástup na trasu. Mne je trošku zle z toho, že som tak skoro jedol a Mičbjukenenovi je mega zle … asi zase z hermelíneku. Ja si iba spomalím tempo a smejem sa na tom, že z čoho mi je zle. Keď sa však Mičbju zastaví a pozrie sa na nás, Peťa zavelí pauzu. Fúúha, trošku vyzerá ako démonom posadnutý :D, čierne kruhy pod očami a biela tvár, k tomu Štúrovská brada. Takže hermelínek ho dobehol a hádžem mu makový závin, z ktorého mi skasne polku. Mmm ok, mal hlaďák, ale nevedel som, že sa z neho rovno naraňajkuje. 🙂

Mičbjú má trošku krízičku, ale Makovníček ho postavil an nohy
Mičbjú má trošku krízičku, ale Makovníček ho postavil na nohy

Takto posilnení pokračujeme ďalej. Občasne, aj keď nechcete, musíte robiť kosodreving (ľahké lezenie cez kosodrevinu bez lana po veľkých chytoch). 😀

Kosodreving v akcii
Kosodreving v akcii

nástup k vareškoveému hrebeňu

Východná Slavkovská veža

Jediná možná varianta, ako niečo preliezť v Slavkovskej doline, je zlaniť z Vareškového hrebeňa pod cesty a začať tade liezť znovu do hora. Je to trošku nelogické, ale zároveň to je jediná možnosť ako legálne v tých miestach liezť. Kedysi to boli zrejme aj zostupové varianty. Dohoda je jasná, pôjdeme niečo za 2-3 UIAA liezť, keďže je to naše prvé lezenie v zime po dlhej dobe. Naša voľba je teda východná Slavkovská veža ľavým žľabom.

Decká lezú ako prvé ľavým žľabom, východná Slavkovská veža
Decká lezú ako prvé ľavým žľabom, východná Slavkovská veža

Peťa nám to tu riadne poukazuje, kde čo je, a môžeme ísť. Decká lezú ako prvé, ja si trošku fotím a užívam si popoliezanie. Peťa dolezie pod malý previštek, kade je vytečený ľadík a už robí štand. Ma porazí, som myslel, že nebudeme musieť riešiť lano. 😀 Počkám teda pri ľavej stene zašitý mimo hlavnej spádovej dráhy toho, čo padá pod Peťu, keď zatína železo do terénu. Počujem aj nejaké fučanie, ale nevenujem tomu pozornosť, ja si fotím totižto ponožky do budúcej recenzie. 😀

Čakám na uvolnenie štandu v ľavom žľabe, Východná Slavkovská veža
Čakám na uvoľnenie štandu v ľavom žľabe, východná Slavkovská veža

Aj odopnutá mačka v stene je v poriadku

Peťa je už mimo dohľadu, aj lano skončilo, doliezam k Mičbjukovi, pozerám sa na kolmý ľadík so stienkou a kladiem Mičovi dve otázky. “Ty si myslíš, že to je v poriadku, že ideme toto teraz liezť?” Mič odpovedá “Jasnačka, tygrík.” Mmmm, tak ok. A druhá otázka: “A Peťa to v pohode preliezla ?” Mič: “Vieš čo, dosť tu fučala” … Mňa asi je**e, si hovorím, zasmejeme sa na tom a už som naviazaný.

Začínam teda liezť po Peti, prvé záseky zbraňou, ľad drží prvé kroky v mačkách v ľadíku, všetko ok. Teraz príde úsek, kde si prikladám ľavú mačku do kolmej bočnej stienky, zatínam znovu zbrane. Vykozím nohu, ďalší krok a v tom mi ustrelia nohy a jeden čakan. Ostávam visieť na jednej ruke, nadupem znovu nohy do terénu, pozriem sa na Mičbjukenena a hovorím mu: ”No … trošku som spravil zhyb na jednej ruke, ale toto je presne tak ako sa to nemá robiť”. Následne sa na tom poriadne zasmejeme a valím ďalej. Prekonám kolmú pasáž, naleziem do položeného terénu. Peťa spravila odlez ako prasa, nájdem “z ľútosti” založený mikrofriend, ocením ho a odpínam svoje lano z jeho karabíny. Doliezam ku Peti, ktorá ma už vyškerená čekuje a vzdávam jej holdy 🙂 za odlezy.

druhý štand v stene, Peťa ma doberá, Východná Slavkovská veža
Druhý štand v stene, Peťa ma doberá – Východná Slavkovská veža

Smejeme sa tam, už lezie Mič a trošku ťahá na lane – “Zrejme zabojoval práve”. Dolieza ku nám, dávame foto a ďalej už valíme hore stenou. Expozície dosť v poriadku sú teda, trošku rozdýcham, nejaký ten monológ v hlave dám a ide sa. Mič dolieza ku mne a asi v takej najväčšej strmine mi hovorí ”Počuj, Vladík, asi sa ti odopína mačka”. Kuknem na pätu a fakt mám stiahnutý rýchlo-upínák z drážky topánky. Mmm, tak sa zdá, že ma tu chce niečo dobehnúť, ani miesto nie je dobré na nápravu, tak si trošku vykopem terén a opatrne si ju znovu naprávam.

ýchodná Slavkovská veža, Mičbju dolieza ku štandu
Východná Slavkovská veža, Mičbju dolieza ku štandu

Toto je zažehnané, a tak valíme už na vrchol Vareškového hrebeňa. Hore dáme nejaký RAW matroš, čo Peťa vytiahla od horolezca (Peťo Varga), ktorý robí total energy jedlo pre iných horolezcov (Vargiovky). 🙂

Vareškový hrebeň po dolezení cesty
Vareškový hrebeň po dolezení cesty

Fakt to bolo chutné a spratné (vegetariánske). Keby sme mali krajšie počasie, teda iné ako hmlu, tak by sme potiahli aj hrebeň smerom k Slavkovskému hrbu a ďalej odtiaľ na Zbojníčku. Východná Slavkovská veža, ďakujeme za dobrý polez. Volíme však easy variantu zostupu cez Slavkovské sedlo. Schádza s nami aj ďalšia trojica ľudí, ktorí idú z opačnej strany hrebeňa.

schádzame zo Slavkovského sedla, Vareškový hrebeň
Schádzame zo Slavkovského sedla
zostup z vareškového hrebeňu, zbrane nám už netreba
Zostup z vareškového hrebeňu, zbrane nám už netreba

Hore sme už boli a ide sa dole do Vareškovej doliny

Je tu kopa snehu, niekde sa prepadneme až po stehná, sklon je náramný a rozmýšľam, ako je ten sneh tu dobre previazaný, že to nepadá. Dole zídeme celkom svižne, v dolinke stretneme aj Dubyho, starého to BaseJumpera, ktorý robí slovenskú dobré meno (berme si príklad). Prehodíme slovíčko, boli liezť v masíve Slavkovskej kopy. Hovoria, že nemali dobré podmienky, čo sa nedalo povedať o strane kde sme my liezli. Tá bola pecková a všetko držalo veľmi dobre. O chvíľu nastúpame zase na chodník a smerujeme k Zbojníckej chate.

No a už je tu zbojnička, vysoké tatry
No a už je tu Zbojnička

Tam sa už stretávame s outdoor kamarátmi zo Žiliny, Vrútočanov a Martinčanov kamarátov tu tiež vidím a samozrejme, že sa zdravíme s novými chatármi Domčou a Fredym.

Osadenstvo na Zbojničke, prišli aj rôzne legendy vo svojom outdoor odvetí, tyger všetko vidí :)
Osadenstvo na Zbojničke, prišli aj rôzne legendy vo svojom outdoor odvetí, tyger všetko vidí 🙂
Pivo nesie pivo, núdza nebola na tejto veselici
Pivo nesie pivo, núdza nebola na tejto veselici

Chvíľu po nás príde zo spodku aj Laura, the sister from the Vnenčáks family, aby zastúpila ich rod počas tohoto otváracieho ceremoniálu. Keďže je tu osobne, nemusím písať bratom o povolenie pôsobiť tento víkend v ich outdoor chotári. 🙂

Afterpárty ktorá je vlastne beforeParty nového vedenia na Zbojničke

Priznám sa, že neviem kedy bol prelom medzi oficiálnou časťou a neoficiálnou, ale už som ochutnával výtečne čapované pivo a bol udivený koľko je tu outdooristov rovesníkov a aká je tu parádna atmosféra. Nikdy som sa na Zbojničke necítil ako doma, a vždy sme len prefičali okolo. Tentokrát však je tomu úplne inak. A som rád, že naša generácia robí takéto zmeny aj v Tatrách, máte našu plnú podporu.

Domča s Fredym pekne privítajú hostí, vysvetlia pointu toho celého nášho stretnutia a pozvú nás do tanca.

Privítanie hostí na Zbojníckej chate
Privítanie hostí na Zbojníckej chate

Prišla aj kapela SEX IT, ktorá drtí songy a my tancujeme podľa toho kto vypil koľko borovičiek s pivami 😀 … ale ako badám, niektorým sa to dá aj bez toho 🙂 čo je dobré, ovšem. Medzitým chatári pohostia hostí výtečným guľášom, ktorý neviem ako chutí, keďže sme tam pár kúskov problémových vegetariánov. Verím však, že časom to spoločne doladíme. 🙂 Tejto akcii som veľmi rád, lebo som tu stretol ozaj veľa ľudí, s ktorými nemám celoročne možnosť byť v kontakte, a tak pendlujeme všetci medzi sebou a dobiehame všetko, čo sme za rok zameškali. 🙂

Áfterparty sa nesie do včasného nadrána, medzi tým sme uložili Mičbjukenena spať lebo bol už precitlivelý a ráno chceme, aby bol fresh. To ešte neviem, že mňa toto pôsobenie dobehne za celú našu partiu, ale o tom až zajtra. V pokračovaní článku. Tatry ťa aj tak dobehnú, alias máš rád lavíny ?

Druhý deň sa nesie úplne v inom duchu, Zbojnícka Chata
Prvý slovenský Američan Mičbjukenen druhý deň, Zbojnícka Chata

Použitý matroš počas prvého dňa:

  • bunda Ferrino Kunene
  • primaloftka Ferrino
  • prilba CAMP speed
  • cepíny Petzl Quark
  • mačky Petzl Sharken
  • directAlpine Dermizax gate
  • batoh Deuter guide 45+
  • topánky Scarpa Triolet
  • paličky Kohla
  • nožík Petzl
  • termoska Ferrino (extrém)
  • fľaška Nalgen
  • ponožky Sherpa X (tie najteplejšie aké majú)

 

5021 Celkovo prečítané 6 Dnes prečítané

Komantáre

komentárov