Volia veža, Štáflovka -V UIAA, Vysoké Tatry

Vysoké Tatry horolezecký seriál- Štáflovka

Tento článok je ďalšou časťou, ktorá popisuje tatranské klasiky. Naposledy popísana bola východná Žeruchová veža, cesta cez Knihu a Široká veža Motyka. Teraz pokračujeme Štáflovkou.

Video zo Štáflovky

Volia veža

Štáflová cesta na Volovke (Volia veža) je horolezecká cesta, ktorá je zaradená medzi tatranské klasiky a taktiež je aj veľmi navštevovaná horolezcami.

Ako to začalo ?

S Vladinom sa intenzívne ale darmo, snažíme celé leto dostať do Tatier liezť. Kedže je však povinností na mraky, neustále sa nám to odďaľuje až je tu Babie leto a už aj po ňom :D. Finálne to znamená „do frasa“. Posledná možnosť sa naskytuje na štvrtok. Týždeň dopredu si dávame vedieť, že ak ideme tak takto.

Deň predým dávam Vladinovi vedieť cez SMS, že nech nezabudne. Ráno naskáčeme do auta, následne vyskáčeme na pumpe v Ružomberku, a zase naskáčeme na Wcko benzínky. Odkiaľ neviem vyskočiť, predvýletová mikrosmršť. Predchádzala tomu nadranná kávička. Následne konečne fičíme smer Tatry a ja sa snažím ešte spať.

Začiatok trasy na Volovku

Cesta pre lezcov idúcich na Volovku začína zo Štrbského plesa smerom na Popradské pleso. Samozrejme, že je problém nechať auto bez platenia, preto nachádzame legálne avšak neplatené riešenie pre naše vozidlo. Medzi tým sme sa však ešte boli pozrieť či sa platí stále za parkovanie, áno platí sa a videl nás aj strážnik. Ten bude mať možno osobitné miesto v na konci tohoto príbehu :). Takto odparkovaný ideme cez Štrbské pleso do lesa. Tam po modrej značke cca do 1hod sme ku Popradskému plesu odtiaľ pokračujeme na smerovník Nad žabím potokom. Od neho zabáčame na červenú značku  na Chatu pod Rysmi. Po ceste stretávame chatára pod Rysmi, ktorý si robí v kľude a pomaly svoju vynášku s mladým vlčiakom.

Ešte chvíľu a zároveň Žabích plies odbáčame, aby sme sa mohli dostať na začiatok nástupu k vrchnému Žabiemu plesu. Ten sa nachádza za Žabím potokom, ktorý tečie zo stredného Žabieho plesa (1921 m.n.n). Odtiaľto vedie krátky cca 15min nástup po vrchné Žabie pliesko, kde je po novom (pre mňa) aj meteorologická stanica s kamerou natočenou na Rysy.

Nástup pod Voliou vežou do Štáflovky

Od vrchného Žabieho plesa po samotný nástup Štáflovky je to svižným krokom do 15 min. Volia veža (2355m .n.m ) sa týči pritom už z diaľky od smerovníku Nad žabím potokom. Takto keď stojíte pod ňou, naberá úplne iné kontúry. Jej veľké platne pridávajú na vizuálnom rešpekte :). Vidno aj platničku ktorou sa tiahne Štáflovka, tak isto ako jej 2 mikro previštekové pasáže.

Najľahšia lezecká cesta Volovky je Južné rebro III UIAA, ak nerátam zostupovú cestu z Volej veže. Takže orientovať sa budeme z pravej strany Volovky do ľava. Najprv je teda výrazna „hrana“ Rebro a od nej cca 15 metrov do ľava pod samotnú stenu je Štáflovka a nástup do nej. Ten začína pri „veľkom šutri“ ktorý vyzerá ako ako skosený kváder.

Prvá dĺžka

Od neho začínajú dve varianty pod prvý previštek v Štáflovke. Jedna sa tiahne viacej vľavo druhá samozrejme viacej v pravo. Ja som sa rozhodol pre pravú variantu, keďže tá mi príde lepšia na zakladanie vlastného istenia. Najprv trošku krízička keďže sme málinko liezli na skalách a vôbec nie v Tatrách tento rok. Potom ako Vladinovi zahlásim 12m nad zemou, že asi by sme sa mali rozliezť na J. rebre, dostávam pohotovú odpoveď, že nech neblbnem a leziem ďalej, alebo to pôjde on natiahnúť. Keďže sa jedná len o psychickú krízu a Štáflovku dobre poznám  z čias kedy som sa tam prechádzal, tak leziem ďalej s rozdielom, že si dám viac istení na menších rozostupoch. Pamätám si ako je to len o tom, že prvá dĺžka trošičku odtláča od steny a zvyšok bude už len ľahší.

Všetko sa hneď zmení ako si viac istení pozakladám, keď prídem pod malý previštek s vhĺbením, kde cvakám pri nohách dve skobky a preliezam po veľkých chytoch previštek.

Stále to ide po zľahučka položenej platni, ktorá bola len týmto previštekom narušená. Aj nad ním sme opäť v platni, kde nám vznikajú dve varianty. Jedna ľahšia sa tiahne viac doľava po hrane cesty a druhá ťažšia doprava. V nej sa nachádza aj zatlčená skobka, ktorá ale nestojí za to aby bola cvaknutá lebo kto sa chce pohybovať v obtiažnosti do -V UIAA bude musieť aj tak naliezť do ľavého variantu. Tým pádom bude mať zbytočné trenie lana zo skobky v pravom variante. (vlastná skúsenosť/ hlúposť)
Takto doliezam na ľahkú policu kde je skobka a keď sa na ňu postavím Stojím zároveň prvého štandu s luxusnými dvomi lepenými borhákami, ktoré tam osadil Vladko Tatarka v roku 2000, ako súčasť preisťovania často lezených tatranských klasík medzi ktoré patrí aj Štáflovka.

Druhá dĺžka

Na prvom štande je dobrá polica aj na lano, aj na státie 2 lezcov bez tlačenice.

Počkám Vladina kým dolezie, ten je coby dupom pri mne oproti mojej prvotnej pomalej ťahanici, prehodíme si matroš a idem znovu ťahať ja, keďže taká je dohoda.

Od štandu je cca 3 metre „kľúčové miesto“ ktoré máte dobre odistené keď ste si cvakli expresom bližší borhák zo štandu, aby zachytil prípadný pád do tohoto borháku. Späť k ceste. Trošku sa ponačahujem a povykúkam poza hranu, kým si spomeniem, že to pôjde zase do hora cez to malé bruško. Jedna vysoká noha, dobré chyty vytlačím sa na nohe a som opäť po 3 ľahkých metrov v položenej ceste . Tadeto už doslova prekráčam po veľkej polici traverzom do ľava a nachádzam miesto na ďalší štand.

Tento je však veľmi blízko možno len po 25 metroch natiahnutého lana. Usudzujem, že pôjde o štand patriaci do cesty Moribundus. Tým pádom tam cvakám len jeden borhák karabínkou so slučkou a leziem ešte viacej doľava, aby som nastúpil pomaly, opäť vertikálne smerom pod druhý previštek.

Ten je zase po veľkých chytoch s trošku vzdušnejším priestorom, ale s takými chytmi v ruke to vlastne ani nevnímate ak ste sa až sem dostali 🙂

Toto si zakladá každý podľa pocitu, ja tu cvakám starú skobku a keď prelieziem túto časť tak sa opäť dostávam na veľkú policu ku dvom borhákom.

Tu sa nachádza druhý štand kde sú dva supš lepené borháky a asi tak 4-6 metrov naľavo je aj štand Stanislawského. Svôjho času mi tu Maťo J. podával jednu HMS karabínku, lebo mi chýbala (sme sa tam stretli dvaja martinčania 🙂 ).  Opäť spravým štand z pavúka a kričím Vladinovi, aby liezol. Ten je opať po chvíľke pri mne, samozrejem že si furt musel skúšať nejaké ťažšie varianty ako keď som ja liezol :).

Tretia dĺžka

Táto polica na druhom štande Štáflovky je tak veľká, že tu môže byť kľudne menšia áfterparty :). Pri pohľade dohora nás čaká platňa, ktorou sa ťahajú dve výraznejšie špárky a ja si opäť vyberám tú ktorá sa mi zdá lepšia na zakladanie vklínencov a friendov.

Pravda je taká, že tu mi dobre padli menšie friendiky, a lepšie založená sľúčka.

Aj zakladať je tu kde. Je zaujímavé pozorovať ako je to celé o rozlezení sa a samozrejme tým pádom o psychike. Svojho času som založil jedno istenie po borhák v polke platne, a teraz štyry :)….ale radšej ako sa v tom zavraždiť :D….aj keď je mi toto lezenie ozaj technicky ľahké lebo celý čas stojíte perfish na nohách, a pokiaľ si v tomto veríte tak nemáte prečo namáhať ruky. Horšie to bolo keď som bol nacapený telom v platni a prišiel vietor ktorý keď zadul, ťahalo ma v momente preč z platne.

Druhú polovicu platne doliezam v pohode, tá je ľahšia ako jej prvá polovica. Zakladám tu už iba asi 2 istenia po ďalší tretí borhákoví štand.

Tento štand je už menší ale stále tu je dosť miesta pre dvoch. Je to štand, ktorý je spoločným bodom kde sa stretávajú cesty Južné rebro III UIAA, Štáflovka –V UIAA a Stanislawsky –V UIAA.

Po chvíli dolieza Vladino, ktorý vyzbieral matroš a dohodli sme sa že pojdeme ďalej na vrchol, čo nie je viac ako III UIAA, tentokrát Vladino naťahuje cestu. Keďže môj návrh na sóličko neprešiel, akceptujem to a valíme na lane ďalej.

Doliezame na hrebeň Volej veže odkiaľ sa po zbalení lana prehupneme na druhú stranu s tým, že sa tu ide traverzíkom na vrchol Volovky. Keďže je toto severná stena a je tu sneh, nechce sa nám šaškovať a schádzame opať ku zlaňáku kde sme doliezli.

Spájamé laná „vodcovským uzlom“ a hádžeme ich dole stenou. Zlaníme ku spoločnému štandu ciest. Prevlečieme ich znovu cez borháky a zhadzujeme ich do žlabu smerom k zostupovej ceste.

Pri dĺžke dvoch 60 metrových lán, sa to dá z laniť na jeden raz. Potom zbehnete cca 30 metrov na pešo žľabom dole ku nástupu Južného rebra. Tu sme si nechali aj batohy.

Záver: Cesta je pomerne ľahká, je fajn keď leziete na pohodu aspoň VI UIAA ako prvolezec, aby vám ostávala iba mentálne starosť ak bude krízička v ceste :)/ tak ako u mňa tentoraz . Super je aj keď leziete trošičku skôr ako na začiatku Novembra, potom aj viacej cítite prstami čo leziete a nemusia vám odmŕzať prsty na štande :). V lete by som si rozhodne dával pozor na víkendy pri tejto ceste, keďže sme raz zažili stret 3 lezeckých dvojíc na poslednom štande a nie je to bohviečo sa furt náhliť kvôli tomu, že niekto lezie za vami. Áno ja viem, že treba liezť rýchlo tatranské cesty, ale niekedy mám rád aj lezenie na pohodičku s parťákom, v kľude. Je to veľmi vyhľadávaná cesta pre snáď všetky faktori, ktoré ste sa mohli dočítať v tomto článku.

ps: keď sme zisšli ku autu po výdatnom pivku na starej chate pri Popradskom plese, trošku sme si ešte poblúdili lesíkom lebo sme chceli strašne skratkovať. Ináč to tam bolo ľahké na vrátenie sa ku správnej ceste. Vladino trošku pohackoval Ajfónikom mapky a cez železničnú trať sme zišli na cestu kde sme mali za dedinou odložené auto.

Kosa je dobrá, naštartujeme auto, prejdeme 10 metrov a defekt na prednom kolese. Pozeráme na seba a rozmýšľame, všetko bolo ok keď sme prišli, akurát že sme neparkovali na platenom parkovisku. Takže ak nám nejaký lokálista pichol koleso chceme sa mu týmto poďakovať, ak ho však nepichol, chceli by sme sa mu poďakovať, že tak nespravil 🙂 Pekné lezenie priatelia.

Nákres Štáflovky

Použitý horolezecký materiál v ceste:

• 2x 60m lano Gilmonte (polovičné laná)
• sada čokov od 3-8 Black Diamond
• friendy od 2-4 veľkosť
• 4x HMS (prvolezec)
• 6x express- ky (stačia 3 a radšej 8 single karabíniek)
• 5x slučka (3x 120cm + 2x 60 cm)
• prilba Camp Speed
  

   

  

   

Ostatná turisticko- lezecká výbava

• ruksak Deuter Guide 45
• elastické nohavice Ferrino Blouberg
• merino Dynafit tričko s dlhým rukávom (vďaka Mačka 😉 )
• softshell bunda Ferrino Hoste
• primaloft bunda Ferrino
• nepremokavá ľahká bunda Ferrino Kunene
• teplé merrino Zajo ponožky
• oldschool teplá čiapka 🙂
• teplé zimné rukavice (Didriksons)
• nástupové topánky Garmont Dragontail
• goPro kamera
• smartfón Sony Z1 compact