Smutné sedlo – keď je skialp dobrý aj na tráve, Západné Tatry

Sezóna v Západných Tatrách sa už začala pre skialpinizmus. Síce s odretými ušami (prípadne sklznicami), ale predsa. Takže sa zbúchame rýchla partia pod záštitou Martina VnenčákMaussa a Kuba TurčanMaussa. Dohodnutá je Žiarská dolina a ako tutovka Smutné sedlo (1 965 m. n. m.). Hlavne teda na rozlyžovanie. Tak ako to je síce tutovka, svôjho času si tam moja lezecká partáčka potrhala väzivá v kolene pri zjazde, samozrejme už na najľahšom mieste, takmer na rovine. Takže iízy pízy Smutné sedlo, napriek tomu treba rešpekt.

Príchod do Žiarskej doliny, Smutné sedlo ešte chvíľu nie

Autami priletíme z rôznych smerov, prejdeme cez “bussines” rampu a pri výzve o 3€ štartovné vystupujem z auta. Pani zagratulujem k výberu a zároveň sa jej pýtam, či nám vráti peniaze do hodiny ak zistíme, že sa nedá venovať skialpinizmu tak, aby nám to dávalo zmysel. Dostávam ubezpečenie, že od chaty sa dá v poho šľapať. Pretože tam kde práve sme teda sneh nie je. 😀

Zaparkujeme auto vedľa Kuba, so všetkými sa zvítame a je nás teda 8 (stucke – ako by povedali na švajčiarskych hraniciach bez vedomia, že rozumiem nemecky 🙂 ). Zostava je kompletaris – Laura s Maťom Vnenx, Kubo s Mamčou (Zuzkou) a Janda brothers. 🙂 Do toho vlastne ešte ja a Emil.

Decká si už obúvajú lyžiarky, ja však zlomený fatranským štýlom odmietam kráčať betón 100 hodín v lyžiarkach a nechávam si tenisky. Radšej budem mať zavesené lyžiarky chvíľu cez krk. Lyže upínam na už rokmi veľmi dobre otestovaný batoh CAMP x3 600. Po nachystaní sa všetci vyberieme rezkým krokom a ja som fakt štastný, že som si nemusel dávať lyžiarky, ale nechal som si svoje trailové tenisky.

Cesta ku Žiarskej chate, do Smutného to ešte potrvá
Cesta ku Žiarskej chate, do Smutného to ešte potrvá

Takto si famózne zakráčeme polhoďku a prídeme na miesto, kde sa dá prezuť. Tam všetci zapínajú skialp lyže, ja sa len obúvam. Po chvíli ani neviem koľko, snáď ďalších 30 min šúchania sa na pásoch prichádzame k Žiarskej chate. Medzi tým sme mali samozrejme 2x vypnuté lyže a svinský krok cez trávu na skialpoch.

Občerstviť sa a ide sa cez Žiarsku dolinu a potom Smutné sedlo

Buchneme po pivku, po čajíku, niektorí po polievke a ide sa ďalej. Ja dávam do seba ako prvé jedlo dňa prisladený horský čaj a banán. Vychádzame z chaty a valíme po chodníku ďalej už na lyžiach.

Pred žiarksou chatou, Západne Tatry, Smutné sedlo
Pred Žiarskou chatou, Západne Tatry

Je dosť úzky, ale aspoň sa dá už skialpovať po ňom. Chcem to natiahnuť najprv do dolinky pod Smutným sedlom, ale samozrejme netrafím ten zjazdík a potiahneme to až na rázcestník pod Homôľkou. Namiesto toho, aby sme šli po modrej do Smutného, ideme do dolinky napravo. Tu nás chalani už opúšťajú a zapínajú driapací mód.

Sedlo pod Homoľou, Západné Tatry
Sedlo pod Homoľou, Západné Tatry
Rázcestník pod Homoľou, Smutné sedlo
Ešte pokope pri rázcestníku pod Homoľou

My ešte čakáme na Ema, keďže treba ísť pokope. Okrem iného je to naša prvá skialpovačka túto sezónu a ja sa hlavne rekonvalescentujem z pretrénovania pred dvomi rokmi. V tedy som sekol so skialpom na jeden celý rok a bol len minulú jar na jarnej skialpovej rozlúčke s Tatrami. Tam sme stretli vtedy Edyho – dolnokubínskeho gurua, ktorý bol aj garantom miss cyklistiky na Najtrane.  😉

Dolinka pod Smutným sedlom, Západné Tatry
Emo valí dolinkou, Západné Tatry

Takto si pomalinky šľapeme do dolinky a Edyho (po vysvetlení kade) nechávame za sebou trošku. Trasa je simple a všade tam, kde sa mení smer, sa čakáme. Pod kopcom dobiehame aj Zuzku a chalani už robia traverzíky hore svahom. Tie robím aj ja – dokiaľ mi nie je sklon pristrmý. Potom hádžem skialpy na batoh a už šľapem hore strminou. Toto mi sedí omnoho viac, zároveň prichádzajú hneď vďačné laktátové bomby do stehien. To je onooo … a ešte raz pretlačiť nohu zo snehu a ešte 50x.

V traverze smerujúce na hranu, Smutné sedlo
Traverzíky smerujúce ku hrane, Zuzka s Emom, Západné Tatry

Takto dolezieme zboku na hranu vedúcu na hrebeň, trošku zdokumentujem. Nazriem za hranu a Kubo Janda tam už záhadne opatrne robí traverz. Chalani sú už v Smutnom sedle. Za chvíľu za mnou príde Laura, kukáme na to a že ideme ďalej za Kubom. Po chvíli príde Zuzka a ja už traverzujem. Počas toho, ako im vykrikujem, že je to super, len exponované, tak sa mi prestanú zrazu dať zakopávať lyžiarky v exponovanom traverze. Presne tam v polovici, kde šiel Kubo tak opatrne. 😀 Aaha, uhm … dávam spiatočku, keď sa tu ja idem morálovo motať, tak to potom baby neocenia. Kubo vzdávame ti hold za moral. 😉 Chalani prešli traverz na lyžiach po hranách, takže good. Ja mám moje tupé ako kamene. Takže žiadna samovražedná misia. Pomedzi to vidíme, ako valí nejaký chalan pomalinky po hrebeni nad nami.

Takže dávame otočku, medzitým prichádza aj Emo. Hovoríme mu plán a ideme vyššie. Začína fučať. Potom z diaľky vidíme, ako sa chalan vracia trošku naspäť. Začína zliezať a chvíľku fakt akoby liezol. Decká majú trošku paniku (ale veľmi jemnú). Neverím, že by tam bolo treba liezť. “Počkajte ma tu.” hovorím im, zhodím si batoh a cupitám rýchlo v lyžiarkach to obzrieť. Prichádzam tam, kde sa chalano otočil, hmm je tam skala a fakt asi 3m lezenia, to nebude pre nich. Vraciam sa pár metrov naspäť, kde som videl žľabík. Schádzam rýchlo cez toto miesto, podleziem skaly, začínam traverzovať a prichádzam do Smutného sedla. Super to bude cesta, vyliezam naspäť na hrebeň po 3m lezeckej pasáži. Samozrejme, že ma fascinuje liezť skalu v lyžiarkach, a terén je na lezenie ozaj ľahký do hora. 🙂

v treverze pred Smutným sedlom, Západné Tatry, smutné sedlo
V traverze pred Smutným sedlom, Západné Tatry
Bez mačiek ťažko v tomto traverze. Západné Tatry.
Bez mačiek ťažko v tomto traverze, Západné Tatry.

Deckám ukazujem z diaľky, že všetko super a už smerujú ku mne. Medzi tým, ako som si schoval Kohla paličky za tričko počas lezenia, som ich zložil a po dolezení zase rozložil. To, že zle si však nevšimnem. To sa mi o chvíľu vypomstí.

Obiehame sa s deckami a ja si bežím dozadu po ruksak. Dávam ho na chrbát a cupitám zase naspäť. Bóóže, ale som rád, že tie lyže tak dobre držia na ruksaku a dajú sa tam dať bez sňatia ruksaku z chrbátu. Cupitám na mieste, kde pôjdem dole do traverzíku, keď v tom práásk. Zlomil som palicu. „Idióoot.“ vravím si.

Kohla už len single palička v Smutnom sedle
Kohla už len single palička v Smutnom sedle

Podotýkam, že som ju zlomil na rovine. Pozerám a jasne, palica zakrútená nad popisom „danger“ – ach škoda, fest dobré a ľahké paličky. No nič, budem ľahší asi o dosť eur znovu. 🙂 Naučím sa, ako nebyť neschopák. Prejdem traverzom a je tu Smutné sedlo. Chalani sú už dávno dole zlyžovaní a naša štvorica si robíme ešte fotečky.

Tesne pred zjazdom, Smutné sedlo
Tesne pred zjazdom, Smutné sedlo

Obúvame sa do lyží a začneme lyžovať dole, prilbu som si samozrejme nechal doma, za čo sa môžem len pochváliť. Zlyžujeme v pohode, sneh je veľmi tolerantný, Kubo a Maťo s Janda brothers už valia hore a pomaly aj dole druhý žľab.

Smutné sedlo zlyžované, konečne takmer všetci pokope
Smutné sedlo zlyžované, konečne takmer všetci pokope

Zjazdia k nám, dáme foto a idú ďalší žľab. Mňa z nich vyrúti, však počkajte 🙂 … ale super, že šli. Len sa nechcem znovu znechutiť objemami na začiatok.

Takto dolyžujeme ku chodníku, ideme cez kosku. Tam na mieste, kde sa vyzúvame, hodím papulis dole do jarku a už je všetko v poriadku. Prichádzame na chatu. Dávame nejaký regen nápoj a valíme dole po prvú trávu. 🙂

Potom už len k autu a adios ewerybody home, Smutné sedlo díky za trip.

Dve ponaučenia plynú z tohoto skialpového výletu:

  • Nezabúdaj na skialpovú prilbu “ty vole”
  • Skialpinistické mačky si ber aj keď je všade naokolo teplo, traverzy môžu byť zľadovatelé

 

1551 Celkovo prečítané 1 Dnes prečítané

Komantáre

komentárov