Trail Della Riva, Rocca Malatina – Taliansko
Trail Della Riva, Rocca Malatina – Taliansko
Hovorí vám niečo názov Rocca Malatina? Mne to teda pred rokom nehovorilo nič. Vedel som, že je to blízko Modeny a sú tam kopce. To bolo na začiatok všetko. Detailne som toto mestečko spoznal začiatkom apríla 2015, ale pekne od začiatku.
text: Juraj Kožiak / foto: archív Juraj Kožiak
Keďže sme sa na nejakú dobu usídlili v Taliansku tak som začal hľadať závody v okolí Modeny. V roku 2015 som si vyhliadol pretek Trail della Riva, na výber sa ponúkajú dve trasy jedna 20km a prevýšenie 1000+ a druhá 32 km s prevýšením 1700+. Cena bola veľmi priaznivá 13 € za kratšiu trasu a 5 € pasta párty. V roku 2015 sa konal druhý ročník a okolie som nepoznal vôbec nakoľko sme sa sťahovali tesne pred týmto pretekom, no aj tak týždeň pred pretekom som išiel do Rocca Malatiny omrknúť to tam a niečo odbehnúť.
Mal som asi viac šťastia, nakoľko po zaparkovaní auta išli mojim smerom nejaký bežci a tak som ich oslovil. Obaja Taliani, jeden nevedel vôbec anglicky a druhý ako tak vedel. Slovo dalo slovo a keďže aj oni išli na tréning, tak som sa k nim pridal. Odbehli sme si kratšiu trasu preteku a ja som sa vrátil do Modeny s dobrým pocitom, že to bude skvelý závod. Pretek v roku 2015 bol usporiadaný na jednotku, servis, občerstvenie na trati, navigácia a aj pasta párty. Čo ma najviac prekvapilo, tak za 13 € som dostal igelitku plnú lokálnych produktov (saláma, tigelle, keksíky, pivo a ešte nejaké drobnosti). Prvých 100 registrovaných dostalo funkčné triko a v cieli ďalšie triko s logom závodu dostali všetci. To bol rok 2015.
Vedel som, že tohoto preteku sa zúčastním aj budúci rok. Nehľadiac na rôzne zranenia, ktoré som mal na jeseň 2015, som sa prihlásil začiatkom februára na tento pretek, ale zasa len na kratšiu trasu. Kopce som nabehané moc nemal, ale cieľ bol odbehnúť to ako tréning. To sa ľahko povie a ťažšie realizuje.
Deň pred štartom, klasika mierny stres a otázky typu: Brať si vodu so sebou, alebo využiť občerstvovačky, čo dať na seba? Nakoniec som sa mrkol na predpoveď a pripravil si pre istotu aj teplejšie oblečenie. Ráno trošku väčšia nervozita, ale vyrazili sme pred 8:00 čo je výborné. Na miesto sme dorazili okolo 8:45 a pri vystúpení z auta som bol rád, že som si vzal aj niečo teplejšie na seba a nielen krátke nohavice a triko.
Po vyzdvihnutí balíčku (štartové číslo s čipom, fľaštička červeného šumivého vína, tigelle, gél a nejaké keksy, nátierka na tigelle a samozrejme letáčiky), som si veci hodil do prezliekárne a išiel som sa rozbehať a rozcvičiť. Po rozcvičke, ešte trávim chvíľu s babami v parku, ale mysľou som už na štarte. Keďže moderátor rozpráva po taliansky a väčšinou nerozumiem tomu čo hovorí, tak sa po chvíli odoberiem na štartovú plochu aby som neprepásol štart. Moderátorovi sa ústa nezastavia a nakoniec štartujeme s malým oneskorením, nakoľko vyzval asi 6 mien z elity aby išli dopredu a štartovali ako prví.
Dlhšia trasa bola spoločná s kratšou, ale pred cieľom cca 800m bežali iným smerom. Ten kto bežal dlhšiu trasu mal povinnú výbavu so sebou, na kratšiu nebolo povinné nič. Zo začiatku sme mali pred sebou malý kopček a následne dole až zhruba na 2,5 kilometer, potom stále hore a občas prudko dole. Môže sa zdať, že prvá časť trasy je náročná keďže sa ide trochu z kopca a následne do kopca, áno sily vám to vezme, ale druhá časť potrápi viac, sú tam krátke výbehy do kopca a potom prudko z kopca, v lese, popri skalách, občas je potreba dupnúť na brzdu a vybrať prudkú zákrutu, takže stehná sú neustále v pohotovosti.
Trať bola vyčistená a označená super, vysoká tráva pokosená, kritické miesta vyznačené, stánky s občerstvením každých 5km, voda, jonťák, cola, banány, sucháre s džemom alebo nutelou, koláčiky, pomaranče. Každý si prišiel na svoje a aj ja keďže som tentoraz zvolil variantu naľahko, tak som sa občerstvoval vždy. Príroda okolo je nádherná, dokonca sa naskytol pohľad na ešte zasnežený kopec Monte Cimone.
Po 9 tich kilometroch som si vravel, že čas dobrý a sila ešte nejaká zostala, tak som valil trochu z kopca. Tesne za druhou občerstvovačkou ma dobehne Francesco a tak spolu pokecáme a cesta ide kupodivu lepšie, pribiehame na tretiu zastávku s jedlom a tu ho nechávam za sebou, keďže som do seba všetko nahádzal a nechcel som strácať čas. Valím z kopca čo to nohy dovolia. Asi po kilometri ma zasa dobehne, tak prehodíme pár slov a už sa mi vzďaľuje, no čo chalanisko to má za barákom tie kopčiská tak má natrénované. Jeho však čaká dlhšia trasa.
Na poslednej občerstvovačke som začal tušiť, že čas oproti minulému roku nezlepším a nakoniec som zistil, že mierne predĺžili trasu cez jeden šuter po ktorom sme šli a bežali, takže sme nabrali asi 700-800 m naviac a teda čas porovnávať s minulým rokom nie je možné. Sila ma nejak opúšťala a po zbehnutí z kameňa bežím rozhliadam sa a pozorujem okolie, zrazu som nepozornosťou trafil nejaký koreň a už si to valím tvárou k zemi, ruky vystrelili dopredu a situácia bola pod kontrolou, trošku som sa tam pováľal v prachu a piesku, nejaký bežec sa ma pýtal či som ok tak som mu na to povedal že hej a frčali sme ďalej.
Pred nami posledné ťažké miesto, prudko dole asi na cca 800 m pokles o 150 m a následne prudko hore. Dole to ako tak išlo, ale hore, to bol zážitok pre stehná. Cítil som, že nedokážem ani chodiť, išiel som ako 100 ročný dôchodca, možno aj ten by ma obehol. No čo treba posilniť stehná. Odkráčam to a obehne ma skupinka čo kráča tiež, ale podstatne rýchlejšie ako ja. Väčšinou som obiehal ja teraz obiehajú mňa.
Do cieľa ostáva len niečo málo cez 2 km, ale som tak unavený, že sa ledva vlečiem. Ešte sa snažím komunikovať ak niekoho dobehnem tak sa spýtam ako sa má odkiaľ je a ako sa volá. Nikomu sa nechce rozprávať, tak tých čo obehnem aspoň povzbudím a jedného dokonca nakopnem k lepšiemu výkonu a obehne ma. Cieľ sa nezadržateľne blíži, ale zrychľovať sa mi moc nechce. Do cieľa dobieham v čase 2:34 hod a som rád, že to mám za sebou. Telo a nohy si užili viac než dosť, tak rozbitý som dlho nebol, hlava si tiež užila a musela sa sústrediť a myslieť na to ako dôjsť do cieľa v poriadku a nakopávať telo k výkonom, oči sa pokochali peknou scenériou, nádhernými kľukatými cestičkami.
Tak ako aj minulý rok aj tento rok bolo zorganizované všetko na jednotku, veľa dobrovolníkov, policajti na cestách, ktoré sme občas križovali zastavovali premávku, všetko prebehlo hladko a bez problémov. Unavený, najedený sadám do auta a ideme naspäť do Modeny. Ci vediamo dopo Trail della Riva.
Bonus na záver zhodnotíte prostredníctvom videa z roku 2015:
