fbpx

Prečo Luna sandále nie sú šľapky ani žabky

Po absolvovaní dvoch 50 km ultra behov v Luna sandáloch – Malofatranská 50 a Ultra Fatra – nám obom s Katkou na konto pribudlo nespočetné množstvo neveriackych pohľadov, posmešných či začudovaných poznámok či priamych otázok v štýle: „To sa Ti dobre beží v tých šľapkách?“, „Videl si, on/ona ide v žabkách.“, „Výborná obuv do hôr.“ a pod. V nasledujúcom texte by som rád vysvetlil, prečo je medzi šľapkami či žabkami a bežeckými sandálami v štýle Luna zásadný rozdiel.

Uchytenie na nohe

Bežné šľapky (len popruh ponad priehlavok) či žabky (popruh aj pomedzi palec a ukazovák na nohe) nie sú uchytené na nohe zozadu. A to je obrovský problém. Jednak sa tým pádom majú tendenciu vyzuť smerom dopredu a jednak pri chôdzi zadná časť padá dolu a následne opäť pleskne o chodidlo (typický zvuk na plážach). Ale čo je najhoršie, chodidlo sa snaží nedostatky kompenzovať a podvedome zatína prsty do podrážky – aby udržala šmýkajúcu sa obuv na mieste. To môže podporovať aj rôzne preťaženia – napr. plantárnej fascie. Názornejšie na obrázkoch.

Naproti tomu, Luna sandále a im podobné majú okrem popruhov vpredu aj popruh cez pätu a prípadne ešte aj ďalší popruh cez priehlavok. To znamená, že podrážka je ku chodidlu „prikovaná“ – v akejkoľvek fáze kroku sa od chodidla nepohne viac ako pár milimetrov. Neposúva sa, nevyzúva sa – a tým pádom chodidlo nemusí zatínať do nej prsty, aby ju udržalo. Prsty sa môžu voľne pohybovať (rovnako ako naboso) a pred dopadom sa roztiahnuť a zodvihnúť dohora.

Chôdza v Luna sandáloch
Chôdza v Luna – prsty zodvihnuté prirodzene dohora a roztiahnuté …
Beh v Luna sandáloch
… pri behu sa sandále na nohe nehýbu

V Luna sandáloch do kopca

V Luna sandáloch do kopca
Ani do kopca …
V Luna sandáloch z kopca
… či z kopca

A takto to vyzerá v ozajstnej praxi – žiadne simulované fotenie doma na záhrade. Práve dobieham na občerstvovačku na Smrekovici počas Ultra Fatry. V nohách mám cca 41 km a 3150 výškových metrov – Luny stále pevne držia na nohách, prsty sú roztiahnuté a zdvihnuté pred dopadom.

V Luna sandáloch na Ultra Fatre

Nastavenie poruhov

Ďalší obrovský rozdiel je v tom, že u žabiek či šľapiek (ale aj u bežných sandálí) v drvivej väčšine nedokážete nastaviť všetky potrebné rozmery popruhov (teda väčšinou nenastavíte nič). To znamená, že taká obuv Vám nikdy nebude sedieť dokonale. Pri Luna a podobných sa dá nastaviť každý jeden rozmer sám o sebe a na milimeter presne. Vyžaduje to síce trochu praxe a skúšania, ale keď to raz nastavíte správne, môžete si byť istí, že Vaše chodidlo tam sadne ako riť na šerbeľ. A ak máte chodidlá rozdielne (čo mnoho ľudí má), ľavá môže byť nastavená inak ako pravá.

Nastavenie Luna sandálov

Nastavenie Luna sandálov
Červená označuje dĺžky, ktoré sa dajú primárne zmeniť a zelená sekundárne výsledné rozmery pre chodidlo a sklon popruhu medzi prstami

Oproti tomu šľapky či žabky sú väčšinou napevno, maximálne nejaká tá pracka so skokovým nastavením dĺžky. A pri klasických sandálach toho býva síce viac, možno aj nastavíte všetky rozmery presne, ale koncepčne majú zásadný nedostatok. Kvôli absencii popruhu pomedzi palec a ukazovák na nohe musia vpredu sťahovať chodidlo a tlačiť prsty k sebe – aby noha nevychádzala dopredu.

turistické sandále

Obmedzenie chodidla

No a tu sa dostáveme k ďalšiemu rozdielu – ako som už načrtol, aby klasické sandále, šľapky a podobná háveď držali pevne na nohe, musia byť vpredu stiahnuté – a tým padom obmedzujú chodidlo v prirodzenom pohybe. No a žabky síce neobmedzujú, ale ani na nohe nedržia – zatínanie prstov.

turistické sandále na nohe

A potom ešte ďalšie „fičúry“ – ako podpora klenby, vyvýšená päta, „anatomické tvarovanie“ … Keď chodidlu necháme dostatok priestoru, keď sa prsty môžu plne roztiahnuť, tak nie sú potrebné žiadne tvarovania ani opory. Nehrozí žiadna pronácia či supinácia, pretože stabilita vychádza zo širokej základne pod prednou časťou chodidla. A v Luna sandáloch to ide – lebo prsty neobmedzia a na nohe držia.

Luna sandále na nohe

Grip

No a na záver by som ešte spomenul grip – aj napriek absencii výraznejšieho dezénu sandále Luna a im podobné držia v teréne oveľa lepšie, ako by sa dalo čakať. Je to spôsobené hlavne tým, že podrážka sa môže bez obmedzenia prispôsobiť terénu – jednoducho sa poohýba a výsledkom je obrovská kontaktná plocha. Táto plocha je potom schopná prenášať väčšie sily aj pri nižšom súčiniteli šmykového trenia – po slovensky: proste sa celá nacapí na podklad. Samozrejme, nevyrovná sa úplne špecializovaným podrážkam v konkrétnych terénoch, napr. Mudclaw v blate či Roclite na skalách, ale bohato postačuje na všetky aktivity.

Naľavo Luna Oso, napravo naše hand-made sandále Labky

A to nehovorím o modele Luna Origen, s podrážkou z Michelin pneumatík. Robo Šarudy v nich akurát začal drtiť kilometre, snáď spíše dojmy v dohľadnej dobe. Guma z pneumatiky!!! Čo môže držať lepšie a vydržať viac???

Luna Origen

Záver

Luna a podobné sandále majú naozaj ďaleko od šľapiek, žabiek či bežných sandálí. Je to obuv, ktorá vydrží, v ktorej sa dajú zvládať takmer akékoľvek povrchy a chodidlo funguje tak, ako má. Beh a pohyb v nich si užívame na maximum.

Komantáre

komentárov