fbpx

Laktátové dobrodružstvo vo Fatre, alebo ako sme zmúdreli

Začnem tradične neviem ako sme sa na tom dohodli, ale mladý fatranský stallion Maroš :D…mi píše nech idem behať malých a pohodových 40km s prevýšením 2400 výškových metrov. Keďže som rozbehaný a rozskialpovaný z Gruzínska ponuku prijímam.  Je jasné, že vzdialenosť prepočujem a bažím ako mladý hunter po výškových metroch. Skoro mi slza vypadla od dojatia keď som si predstavil, ako sa stehná zase tešia z laktátového dobrodružstva.

Večer pred behom je (ne)blahý

Všetko by bolo v poriadku, keby som sa večer nešiel prejsť s Bakom do Fatry a spraviť si iba chôdzou ľahkých 14km a 700 výškových metrov. S Bakom Vo fatre :)To je tiež v poriadku, len cesto späť by som nesmel zotrvať s chlapcami na Magure ktorí sa lúčili so slobodou. Ok pivo je ok, aj externalitka…ale 2x čo som sa postavil, že už idem dole som v momente mal načapované pivo v jednej ruke v druhej neľútostnú externalitku. S Marošom si píšeme večer a posielam mu fotku piva so všeho všudy a on mi vyškerený odpisuje. NA MAgure Rozlúčka so slobodouDohodnutí sme však na ráno 09:00 na začiatku trasy.

Môžeme začať

Ja sa dostávam domov až ráno o 07:00, ale to som spal hore na chate. Vonku už mrholí bude to dobrý trip. Od Maroša si nájdem správu ako prišiel domov o 04:00. Len sa zasmejem a prepočítam kto má koľko hodín spánku a so mnou to vyzerá lepšie. A k tomu už mám pred tripom v daný deň zídených 700 výškových metrov to je topka, svalíky si budú pamätať a nebudú kvíkať na chystanom tatranskom utajovanom projekte toľko. Tie opice z Fatry by mi to zase vyfúkli. Aj keď projekt 15x Magura je ich pekné veľdielo.

Maroš mi píše ráno, že pre silu vetra presúvame štart na 10:00 a ja súhlasim. Ani sa nenazdám a už nestíham na štart.  Pobalím sa do Ferrino X track 15. S Marošom sa stretávame už na trase. Valíme hore a hovoríme si, že toto nemusíme bežať lebo tam stratíme všetky živiny hneď na úvod trasy. Pososávam si R2 z Enervitu z flaštičky, aby som priebežne dopĺňal zásoby do svalov. Vyjdeme svižným tempom na Maguru a poviem Marošovi nech skočíme na kofču. Ako si sadneme hneď nás začne vypínať ako hračky pri krbíku.Na chate Kľačianska Magura

Zavelíme ústup a valíme ďalej chata pod Suchým. No dobre, priznávam dosť nám chýba ten spánok 🙂 nechce sa nám bežať a tak tlačíme len rýchlosť do stehien.V sedle pod Suchým

V sedle pod Suchým dávame traverz a rozoberáme udalosti Gruzínske. Je zaujímave s akým naladením prejednávam s Marošom určite veci. Tu v traverze začíname bežať a dostavuje sa to čo pozná každý trailista a túži zažiť každý človek. Radosť z pohybu, kontrolovaný dopad chodidiel, preskakovanie kameňom a ich následne urýchlene preliezanie. V mallej Fatre za traverzom vrchu SuchýVybehnutie na vyhliadku, precítenie tradície miesta a následne zbiehanie v snehu v inom traverze sú len desatiny toho čo to v skutočnosti bolo. Z druhej strany suchého začína rozprávkový les ktorý nebežať je hriech. Preskakovanie koreňov a kolísanie stúpania s klesaním je presne to čo by vám odporúčil každý dobrý bežec. Dobiehame nad zjazdovku a valíme si ňou dole k chate s občasným vykrikovaním zo šmyknutia.

Maroša zas ukecám ísť na chatu po vodu s citrónom medom a soľou. Trošku nás boli hlava oboch 😀 ale nie z dehydratácie.  Chata pod suchým na čaji

Tám však dáme čaj a pokecáme s našou drahou kamarátkou Mimou. Marošovi poviem, že si len na chvílinku položím hlavu na stôl, na to sa spustí obrovská vlna protestov a, že to nemýslím vážne. Musíme padať preč, začína nás výpínať znovu. Mimu prehovoríme na jednu spoločnu fotku a zaprajeme pekný deň.Spoločná foto s Mimou na chate pod suchým

Rozprávkový zbeh ponad strečno

Táto pasáž nie je ako z rozprávky o Hobitoch, ale Hobiti tu boli točiť Hobita :). Zelené machy, meandrovitá rieka pod kopcom, droliaci sa terén, tlak v stehnách a bruchu je to čo hľadáme. Na rovinkách zase diskutujeme o filozofii života a postoji človeka k človeku ako takom. Zbeh z chaty pod suchymO pointe a nutnosti naučiť niečo druhého, až to prechádza do priznania nesprávnosti poučovania druhých, ako o možnosti im brať ich šancu sa naučiť. Do toho zapájame silnú filozofiu surfistu čakajúceho na veľkú vlnu a preto veci nie sú ľahké a nikdy ľahko nepriebehajú pre ľudí, ktorí na sebe aktívne pracujú.Meander z chaty pod suchým

Polovica trasy za nami a polovica múdrosti už obsiahnutá

Cez Strečno prejdeme rýchlim krokom lebo usúdime, že budeme bežať iba pekné veci, až sa dopracujeme k tomu, že na tréningoch v horách by sme mali čo najmenej behať a čo najviac nakráčať objemy :D. trasa v Strečne

nový hrad v strečne

Začíname šlapať znovu zo Strečna do kopca smerom na Minčol. V okolí panuje hmla, pridávame do kroku, a mňa zase začínajú bolieť úpony pri kolene ak chceme ísť do behu. Teraz som už však presvedčený , že v mojom prípade je to tým, že behám v ne- barefootových teniskách, pretože na Fatranskej 50km o tom nebolo ani náznaku a to som takmer vôbec nebehával.

Hovorím Marošovi ”aké je to úžasne, že tam kde by sme mali spomaliť v polke trasy do kopca, my vlastne pridávame a cielene tak, aby tie stehienka trošku zakvíkali”. Následne sa smejeme, že aké je to ľahké športovať s kondičkou, to vlastne nie je ani umenie. Kde sú tie staré boje, keď sme skoro zahynuli chôdzou cestou na horskú chatu, teraz už človek musí vymýšľať rôzne projektíky, aby sa priblížil obdobným zážitkom. Ešte sa to dá v Tatrách celkom rýchlo dosiahnúť keď nie je stopa v snehu spravená, tam vám stačí jedna dolina a jeden dva štíty. Potom je to v poriadku 🙂

Valíme ďalej prichádzame do sedla, vidím tam lavičku a hovorím, čo keby sme si šli na chvíľu sadnúť :D. Maroš hovorí, “žiadne sedenie, lebo zaspíme”..ok ok veď som sa len pýtal. Zo sedla Saračníky valíme rýchlo na Minčol. Medzi tým opäť dobré stúpanie a my do stehien s radosťou zatláčame. V posledných štádiach, kedy nás daná akcia môže trošku vycvičiť kondične sa ľudia, ktorí nás rôznymi spôsobmi vytrápili v živote, menia na “anielikov” :D…a my v nich už s presvedčením rozpoznávame našich lektorov surfovania veľkých vĺn.

Pod vrcholom chytíme hlaďák a pustíme sa do Chimpanzee.sk jedenia :D….sofistikovane zláskame proteinovú tyčinku, následne špeci vegánske gumové medvedíky z ktorých vzniklo nekompromisné marketingové video nevídaných rozmerov a hlavne múdrosti. Kto iný ako stallion dr. Harenčiar (MarošMauss)Chimopanzee bar proteinová tyčinka

Marošové prvé televízne vystúpenie (funny part)

Samozrejme, že ak je menej glykogénu v hlavičke a sme na trase vzniknú skvostné nápady, typu ako spraviť z maroša super Hviezdu outdoorového potravinového priemyslu.

Následne valíme vyššie a hovorím Marošovi, počuj ty máš ešte niečo na jedenie ? Maroš hej Milku…davaj sem :D…zbúchame Milku, oblečieme sa do teplého a ja nahadzujem novú testovaciu primaloftku od Sportfulu KARPOS live (model 2016/17).Karpos Primaloft Life testovacia bunda Celý čas mrholí a atmoška je ideálna. S múdrosťou v hlave a presvedčením v srdci sme ozaj spokojní. Maroš má priebežne tendencie tlieskať na medvede, ale po tom čo mu vysvetlím, že oni vedia, že tu sme a nemusí to robiť, trošku zmierni intenzitu. Pod Minčolom zrobíme foto, a valíme dole šmykom do Vrútok.

Delo pod Minčolom
Delo pod Minčolom, aby Žilinčania nezabudli kto koho oslobodil (odkaz pre pána Kráľa)..ps: MAroš musel super vidieť cez tie okuliare

Malo to byť 40km, ale ja uprednostňujem duchovno v nedeľu a valím do kostola. Takže to bolo asi 28 km a 2200m prevýšenie.  Z Karvaša Bláhovca sa zvezieme busom do Vrútok, kde v elasťákoch idem rovno zablatený do kostola.Spodok nad Vrútkami, koniec trasy

Všetko by bolo v poriadku keby som sa 3x skoro nestrepal z lavičky čo som zaspával na omši. Takže do skorého pochopenia lekcii v živote a zabojujte priatelia, žiadne vzdávanie sa. No a hlavne nech vám to behá bez zranenia 🙂

Výstroj na trase:

Vrchná vrstva:
– Sportful TecDry tričko s dlhým rukávom
– Senzor merrino tielko- Karpos primaloft bunda Life
Ferrino Kunene nepremokavá vetrovka
Ferrino ruksak X traxk 15

Spodná vrstva

– Asics elasťáky

Komantáre

komentárov