Outdoor tip na túru: Pánska hoľa
Pánska hoľa
Pánska hoľa je 1429 m n m vysoký „kopec“ v Nízkych Tatrách neďaleko obce Liptovská Teplička. Jedná sa o nenáročnú túru vhodnú pre každého. Okolie Pánskej hole ako aj samotný prístup k nej je vhodný na všakovaké zimné športy. Okrem nás pešiakov sa tu do sýtosti vybláznia najmä bežkári a na lyžiarskom svahu (začiatok túry) aj zjazdári.
Prístup na Pánsku hoľu
Nástup na túru je z obce Liptovská Teplička. Auto je možné nechať na parkovisku pri lyžiarskom svahu. Je to na konci dediny. Ak nie ste mobilní, autobus vás vysadí niekde v strede dediny, stačí sa však napojiť na modrú značku, ktorá vedie aj cez dedinu. Modrá vás dovedie do Sedla pod Doštiankou, odkiaľ sa pokračuje po žltej až na Pánsku hoľu. Je to nenáročná 14 km túrička, ktorú zvládnete pomalým tempom (fotením, kochaním a kráčaním) za cca 4 hodinky. Úplná pohodička. Komu sa však máli, môže to potiahnuť napríklad na útuľňu Andrejcová, alebo až na samotnú Kráľovú hoľu. To by už bol celkom pekný záhul 🙂 .
Liptovská Teplička
Liptovská Teplička je obec ležiaca na severnom úpätí Kráľovej hole v blízkosti prameňa Čierneho Váhu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1634. V súčasnosti má obec 2300 obyvateľov. Leží na rozhraní dvoch národných parkov NAPANT-u a TANAP-u vo výške 920 m n m. Zaujímavosťou je európsky unikát – pivničky na zemiaky vyhĺbené kolmo do zeme. Takisto stoja za zmienku aj terasovité políčka v okolí obce.
Túra na Pánsku hoľu
Absolvoval som ju pred 2 rokmi. Snehu nebolo tak ako teraz v 2015. Bola však celkom slušná kosa, niekoľko čísel pod nulou (nie ako teraz tie plusové hodnoty). Do Liptovskej Tepličky sme dorazili pred ôsmou. Kedže sa jedná o kratšiu túru, času sme mali habadej na fotenie, pozeranie aj spoznanie miestnej pohostinnosti 🙂 . Dedina bola ponorená v opare nielen prírodnom, ale aj v tom umelom z dymiacich komínov.
Pomaly sme začali stúpať hore na svah. Kedže má dedina vysokú nadmorskú výšku, až tak veľa sme nenastúpali (cca 500 m). To čo je na tejto túre tak čarovné, sú výhľady na Tatry. Nielen na Vysoké Tatry, ale takisto na Belianske a Západné Tatry. Pre nása fatrancov je takýto blízky pohľad na naše veľhory veľmi vzácny. Áno, vidíme ich z oboch Fatier, no tu ich má človek doslova na dlani.
Dobrý objektív alebo ďalekohľad a máte zábavku. Mne to doslova vyrazilo dych. Človek si tak kráča hore na kopec a zrazu sa vám naskytne takýto pohľad. Wau! Pomaly sme prichádzali do sedla a napojili sa na žltú smer Pánska hoľa. Cestou míňame okrem tabuľky s označením národného parku Nízke Tatry aj staré drevenice. Ja ako fanúšik útuľní, hneď skúmam, či by sa tu dalo prespať, a aké majú vybavenie. Sú to len staré chatrče, ale na fotkách vyzerajú super.
S každým krokom pribúda aj sneh. Pred nedávnom sme dole v dedine boli sťa by na jeseň a o pár metrov vyššie bola aká-taká nádielka snehu. Pozerajúc sa dovôkol si uvedomujem, že tieto lúčky a pláne by boli vhodné aj na bežky. Terén je pre ne ako stvorený a s takým luxusným výhľadom by to bola paráda. Určite to raz vyskúšam. A na jar či v lete by sa tu fajne behalo (až na Kráľovku 🙂 ).
Cestou na Pánsku hoľu sme videli košiare aj salaše, takže na jar a v lete to tu určite cengá len taký fukot 🙂 . Pomaly sa dostávame k nášmu cieľu. Počasie sme mali priam gýčové. Plechová modrá, teda až na ten vietor, paráda.
Keďže je to prakticky hoľa (viac menej rovinka) riadne nás vyfúkalo. Dali sme si drobnú „sváču“ čo to pofotili a mastili cez časopriestorovú bránu (hore zima – dolu jeseň) k autu. V dedine sme nabrali smer krčma – rozumej niečo teplé do žalúdka 🙂 a tak sme sa na cestu spýtali domorodcov. Ochotne nám poradili kadiaľ ísť. Pohostinstvo malo funny názov „Krčmička“. Doplnili sme tekutiny, pokukali fotky a plný dojmov sme odchádzali domov.
