Magurský projekt na obzore #6-7 Nebol si behať, tak nech sa páči 32 km a 3000 výškových metrov za deň
Nauč sa počúvať telo
Utorok bol ešte zapeklitejší ako pondelok. Nechut ísť behať nabrala také rozmery, že som to akceptoval a behať som nešiel. Poznám takto silnú nechuť z čias kedy som sa aktívne venoval lezeckéme tréningu ako teraz bežeckému. Vždy keď sme to s kamošmi ignorovali, tak sa nám zapálila šľacha alebo úpon.
Mesiac až dva sa regenerovať ozaj nemám chuť, a hlavne nie počas prípravy na projekt :).
Tento deň mi opäť prišli z bioboxu čerstvé potraviny na regeneráciu, to bude zase radosť jesť :).
Deň si vychutnávam ako vedomé nabúranie tréningového programu a venujem sa konečne 3D grafike, na ktorú som nemal počas tréningu čas. Mám z toho radosť ako malé dieťa, v kancli som do 20:20 tak som sa nechal tvorbou uniesť. V tomto momente si opäť uvedomujem újdené staré princípi kalokagatie (športuj a tvor), kombinácia trénovania tela a ducha.
Včera si kysol tak dneska trénuj
V stredu vstávam s tým, že toto bude ťažký deň.
Part1 8:00
2x Martinské Hole 16km 1500 výškových metrov
Ráno vybiehame so Sykym na Martinské Hole. Cítim, že som tento týždeň ešte nerozhýbaný. Nie je to ani tak o kondičke ako o psychike.Na druhej strane je krásne sledovať ako telo, ktoré sa rozhýbe potiahne svojou pružnosťou aj ducha (myseľ). Počas výbehu stretávame Jarina ktorý nás karhá, že kde máme mačky a chvíľu na to nám robí kratučku prezentáciu 🙂
Po chvíli rozprávania sa utekáme ďalej hore.Koketujem s tým, že po jednom výbehu na Martinky, pojdem večer 3x. Keď dobehneme hore na Chatu, tak si dáme minerálku a čaj a zbiehame dole.
Počas zbiehania dole si uvedomujem, že mi to práve začína chutiť a bola by škoda to teraz prerušiť.
Dole stretávame Radoša Van Šenšela, lokálneho artistu, milovníka hôr a v neposlednom rade nášho kamaráta. Ide hore so split boardom(niečo ako skialpove lyže na šlapanie, ale keď to spojíte tak je snowboard z toho). So Sykym sa lúčime a v tom prichádza auto s Rišom. Rišo je známi v turčianských outdoor kruhoch :). Kričíme si, že máme rozdielne tempo a vychytáme sa hore.
Mentálne triky
Kedže idem tentokrát sám, cítim ako mi chýaba sociálny rozmer. Samozrejme, že sa mi z toho nechce bežať :D. To je ako na palicu :). Vyťahujem však starý tromf z predošlích projektov a púšťam do sluchátok luxusný progressiv trance setík :).
Tentokrát nahadzujem mačký na tenisky. Na asfaltke stretávama kamoša Esha a dobiehama aj Rišo. Chvíľu pokecáme s Eshom a valíme s Rišom ďalej. Fest dobré sa trénuje keď aj pokecáte, je to supš. Raz darmo, človek je tvor sociálny 🙂 S Rišom si dáme na chate minerálku a ja aj pivo, akože som sa odmenil :D. Keď schádzame dole ešte bežím pozrieť do servisu lyží, starú známu servis legendu Imra. Kto nepozná Imra, nepozná Martinské Hole 🙂 V družnom duchu sa porozprávame, a rýchlo valím dole nech ma Rišo stihne privziať do auta. Prvá časť tréningu práve skončila.
Part 2 17:30
Po doobednajšom tréningu som prišiel do canclu, najedol som sa, vybavil pár mailov a znenazdajky som si musel pospať. Prvá fáza ma trošku dobehla :D.
2x Martinské Hole 16km a 1500 výškových metrov
Je 17:30 Píšeme si s Marošom, že skočí po mňa autom do kanclu a valíme hore na Martinky. Maroš je vypätý z roboty, tak sa uzhodneme, že nech si to „vyšprintuje“ a počká ma na chate. Nasadzujem hudbu do uší a cupitám hore. Samozrejme, že na trase sú športovci s čelovkami, a tak to má byť. Dobieham na chahtu celkom vyžmýkany. Cítim, že prvá doobedná fáza zanechala vo mne poctivú únavu. Zdravím sa s kamarátmi z našej kotliny, do toho tam stretávam ďalšiu outdoor legendu Miša K. , ktorý si vyšlapol na skialpoch. S Marošom nechávame ruksaky za barom u ochotnej milej barmanky a zbiehame dole. Na spodku trasy sa otáčame, Maroš sa zase oddeľuje a ja mám pocit, že mi asi potrhá lýtka so stehnami. Po prvej skratke tento pocit však mizne. V 3/4 trasy stretávame našich kamarátov ako idú už dole.
Hore dobieham už v stave, štastia z konca tréningu na dnešný deň. Objednávam si kofolu, pivo a pollitra vody. (zase som sa odmenil pivom 😀 ). Vidíte na tréningu si jednoducho musíte nájsť pasáže z ktorých budete mať radosť. Po chvíli dobieha Maroš, bol si ešte trošku vyššie vybehnúť kvôli výhľadu na Martin.
Tentokrát sme naťažko a z ruksaku vyťahujem primaloft bundu a zababuším sa do nej. Nalepím sa na radiator a snažím sa ako tak vyhriať, nohy sú samozrejem mokré zo snehu. Posedíme asi pol hoďku a zbiehame dole. Dole ma zachraňuje kolega a kamoš Stupo, ktorý ma vezme domov do rodného mesta :).
Prídem domov, snažím sa dopiť čo sa dá, a zaspávam.
Týmto uzatváram včerajší tréning pri objeme 32 km a 3000 výškových metrov.
Ráno sa budím dehydrovaný a cestou do kanclu kupujem čo najviacej matrošu na hydratáciu. Dtehná mám unavené ako prasnica, ale aj dneska pokračuje tréning ďalej.
Predošlí tréning môžete čítať na tomto linku: Magurský projekt na obzore #5 lenivosť nevídaných rozmerov