Michal Gabriž: Rozhovory z Dhaulágiri, časť druhá
Michal Gabriž: Rozhovory z Dhaulágiri, časť druhá
Prvý rozhovor s Michalom Gabrižom máme za sebou. Dnes nás čaká časť druhá. Dozvieme sa okrem iného niečo o Himalájskej strave a ako sa chalanom liezlo na Pumori.
text: Thom, Michal Gabriž / foto: archív Michal Gabriž
AHOJ MIŠO, „KAŠLÍK“ JE UŽ OK?
Hola hola, áno, už zdravý. Ďakujem za opýtanie. 🙂
AKO JE TO SO STRAVOU? MAJÚ NEJAKÚ MIESTNU ŠPECIALITKU? NA KOPCI BUDETE FUNGOVAŤ ŠTÝLOM PETRA HÁMORA (SLANINKA, KLOBÁSKA)?
Na treku jeme väčšinou po lodgiach, v regióne Khumbu je strava pomerne dobrá, polievky, ryža, cestoviny, zemiaky a nezriedka aj mäso. Miestnou špecialitou je ‘dynamitové’ kura, čo je v podstate kura rozsekané so všetkým – kosti, chrupavky, občas aj samotné mäso. Na kopci fungujeme na slanine, klobáske, cibuli, cesnaku a miestnych plackách chapati.
C1 na Pumori, cca 5700 m
V RÁMCI AKLIMATIZÁCIE STE SA POKÚSILI ZDOLAŤ HORU PUMORI (7161 MNM). AKÁ JE TO HORA A AKO PREBIEHALO JEJ ZDOLÁVANIE?
Pumori. Hm, osobne ma náročnosť tejto hory prekvapila. Lezenie v rozbitej skale, miestami pomerne hojne kameňmi ostreľované miesta. Vo vyšších pasážach kopca, kde sme čakali sneh, bol len vodný ľad prevažne vo forme ‘kajúcnikov’, ľadových útvarov vyskytujúcej sa hlavne v Južnej Amerike. Je to veľmi nepríjemné na postup. Z pohľadu bezpečného lezenia by sme potrebovali zafixovať v podstate celý kopec, čo samozrejme nebolo v našich možnostiach. Rovnako hľadanie cesty cez bludisko nestabilných sérakov pod sedlom bolo mimoriadne náročné. Výživné ľadové lezenie prevažne bez istenia vo výške nad 6000m s jedným technickým a druhým turistickým cepínom. No, užili sme si. 🙂
Samozrejme – spektakulárne výhľady na Everest, Lhotce i Nuptse i veľká expozícia robila z tohto kopca nezabudnuteľný zážitok. Tým sa po postavení C1 vykryštalizoval na mňa, Petra Hámora a Miška Sabovčíka.
V bludisku ľadových sérakov, lapajúc po dychu
Po postavení C2 v cca 6200m sme vyrazili hore a prefixovali najťažšie miesta smerom k sedlu a vrátili sa do stanu. Ďalšie ráno sme chceli vyraziť k vrcholu, aj keď šance boli malé. Náročný terén, nejasná cesta medzi sérakmi a veľká vzdialenosť k vrcholu boli jasnými prekážkami. Takisto, pri rýchlom štýle sme nedisponovali nekonečnými zásobami fixných lán, čo nám veľmi komplikovalo postup i zostup. Otázku pokusu o vrchol vyriešila za nás nočná snehová búrka, po ktorej sme sa rozhodli pre zostup.
Pumori nie je lezecky nejak extra populárny kopec, napriek svojej nespornej kráse. Je to jednak pre svoju lezeckú obtiažnosť, jednak pre blízkosť atraktívnejších kopcov ako Everest, Lhotse, jednak má smolu, pretože je ‘iba’ sedemtisícovka. Tento rok vďaka veľmi suchej zime boli podmienky na kopci skutočne veľmi prísne.
Pumori bol pre nás hlavne aklimatizačný kopec a tento účel krásne splnil. Dve noci nad 6000m a oddretá práca nám určite pomôže pri hlavnom cieli – Dhaulágiri.
Istíme len najnutnejšie úseky. Everest naproti skoro úplne bez snehu
EXPEDÍCIU NA MANASLU STE SI MUSELI PORIADNE ODDRIEŤ, KEĎŽE STE V TOM ČASE LIEZLI IBA VY. VIEŠ, ČI BUDE NA DHAULÁGIRI VIAC EXPEDÍCII?
O Dhaulágiri je ešte skoro hovoriť. Vieme, že povolenie dostali ešte dve expedície, ale to je tak všetko čo môžem prezradiť. Sami uvidíme na mieste.
AKO NA TEBA PÔSOBÍ DHAULÁGIRI TERAZ, KEĎ JE KOPEC, RESP. CESTA K NEMU ČORAZ BLIŽŠIE? JE TO INTENZÍVNEJŠIE, AKO NA ZAČIATKU CIEĽA? VNÍMAŠ JU V TOMTO PROSTREDÍ VEĽKÝCH HÔR INAK?
Teším sa, samozrejme. Aklimatizácia prebehla celkom dobre a pomerne bezbolestne. Dúfam, že sily vydržia a bude aj kúsok šťastia. Samotná Dhaulágiri je ale pre mňa ešte stále neznáma. Videli sme sa pred rokmi z diaľky pri expedícii na jednu 6-tisícovku v masíve Annapurien. Teším sa ako sa stretneme zblízka a ovoniame sa navzájom. Verím pevne že to bude pekný vzťah. 🙂
Tri krásky podkovy – Everest, Lhotse, Nuptse. Ľadopád Khumbu a pod ním mestečko plné nádejí
VĎAKA MIŠO, POZDRAV OD NÁS CHLAPCOV A ODKÁŽ IM, ŽE VÁM DRŽÍ PALCE KOPEC ĽUDÍ Z NAŠEJ KOMUNITY, MINIMÁLNE TAKÝ VEĽKÝ AKO DHAULÁGIRI.
Ďakujeme veľmi krásne a užívajte doma posledné sniežky a teplé skalky! 🙂
