Pred vyše rokom sme začali pravidelnejšie behávať po horách. Čoskoro sme prišli na to, že by sme potrebovali niečo, v čom sa dajú pri behu odniesť povedzme kľúče, mobil či peňaženka, nejaká voda a prípadne aj veci na prezlečenie. Batohy, ktoré sme mali vtedy k dispozícii, boli na tento účel priveľké a nie veľmi vhodné na beh. Poškuľovali sme po bežeckých vestách, kde nás ale odrádzala cena – teda aspoň u zvučných známejších značiek. Potom mi padli do oka bedrové pásy Deuter. Boli výrazne lacnejšie ako spomínané vesty, tak sme sa rozhodli vyskúšať ich. A spravili sme dobre. 🙂

Z ponuky Deuteru sme si vybrali tie najobjemnejšie pásy – Pulse Four EXP. Zohnali sme ich za cenu 30 eur/kus. Čo všetko ponúkajú? Úložný priestor na 0,5 – 0,7 litrovú fľašu, nepremokavý obal na telefón či doklady, hlavný úložný priestor s kapacitou cca 1 liter (po rozopnutí kompresného zipsu asi 2 litre), elastickú kapsičku a dve vrecká na zips vpredu. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.

Úložné priestory

Hlavné vrecko

Jeho kapacita sa dá pomocou kompresného zipsu upraviť podľa potreby. Vo vnútri má praktický úchyt na kľúče a elastické puzdro, aby nelietali. Ďalej elastickú priehradku na oddelenie napr. peňaženky. Pri roztiahnutí na maximálnu kapacitu sa doňho pohodlne zmestia termoveci na prezlečenie, fúkerka a prípadne aj ponožky. Ak Vám nestačí voda v puzdre na fľašu, zmestí sa sem napr. ďalšia pollitrovka. S trochou šikovnosti sa tam vojde aj naša zrkadlovka s väčším objektívom.

Elastická kapsička

Pri naplnení hlavného priestoru sem ešte zmestíte pár vecí, napríklad rukavice či bufky, ktoré sú zároveň aj ľahko dosiahnuteľné, čo považujeme tiež za prednosť kapsičky Deuter pulse four. Prípadne sa tam dajú strčiť spotené veci a nezamokria potom vnútrajšok.

Bedrový pás Deuter Plus Four a jeho priestor na fľašu

Zmestí sa sem fľaša s objemom 0,5 – 0,7 litra. Zvrchu sa dá prichytiť odolnou gumičkou. Na gumičke je taký úchyt, aby sa ľahšie dala uchopiť. Je tam však voľný a má tendenciu skĺznuť dole. Po troche cviku však nie je problém vyberať a schovávať fľašu, hoci aj v súťažnom tempe.

Púzdro na telefón

Je celé ušité z neoprénovitého materiálu, takže je naozaj nepremokavé. Zips je takisto vode odolný. Čo možno sklame, je veľkosť púzdra. Nevojdú sa do neho všetky typy smartfónov. My máme staré nokie, ktoré sa tam zmestia luxusne, tak nám to nevadí. Takže ak chcete brať smartfón, možno si bude musieť hovieť v nie až tak nepremokavom hlavnom puzdre.

 

Predné vrecká

Sú najviac po ruke, zmestia sa sem gély či tyčinky. My tam zvyčajne nosíme vreckovky (lebo tie niekedy fakt musia byť po ruke :D), ďatle alebo hrozienka v sáčku.

Bonus

Petrík ešte prišiel na jeden spôsob, ako zvýšiť využiteľnosť týchto už aj tak praktických pásov. Našil z vonku nylonové popruhy s plastovými sponami – teraz sa teda dá uchytiť zvonku aj veľký a hrubý kus oblečenia bez toho, aby zaberal miesto vo vnútri. Hodí sa to napríklad keď idete zdola z tepla kdesi na grúň, kde je oveľa chladnejšie, prípadne fúka a chcete hore aj pobudnúť. Stačí zvonku prihodiť hrubú flisku a ste v pohode. 🙂

 

Taktiež sa pohral so zipsami. Namiesto originálnych úchytov tam dal šnúrky – majú výhodu, že necinkajú a dajú sa potiahnuť aj zakvačením jedným prstom. No a predsa si pásy musíme aj rozoznať, preto pribudli aj nášivky kapiel – na Petríkovom tekvička od Helloweenu a na Katkinom Eddie – dvorný zombík Iron Maiden.

 

Spracovanie a kvalita

Použité materiály sú kvalitné, švy stále pevne držia. Pásy aj napriek intenzívnemu používaniu nejavia známky opotrebovania. Na Petríkovom páse je v jednom mieste predratá vnútorná priehradka, čo je ale spôsobené tým, že kľúče spočiatku nedával do elastického puzdra a tým pádom lietali hore dole. Na Katkinom sa v jednom mieste uvoľnil šev na elastickom vrecku, ale prakticky hneď po začatí používania – takže skôr asi chyba od výroby. Ihla a niť túto drobnosť odstránili a doteraz je to v pohode.

 

Skúsenosti z nosenia

Petrík

Tento pás som si veľmi obľúbil. Nosím ho prakticky na všetky behy, pretože tam strčím minimálne mobil a kľúče od domu. No a keď už ho mám na sebe, tak si vačšinou zoberiem rovno aj vodu. Keďže som často aj šofér, prihodím tam aj kľúče od auta a doklady, aby som mal istotu, že ich kdesi nevytratím.

Kapacita mi postačuje aj na niekoľkohodinové výkony ak je možnosť doplniť vodu/nie je teplo. Predsa len, pol litra v puzdre na fľašu a prípadne pol litra v hlavnom vrecku nevystačí príliš dlho. Pohodlne si odnesiem veci na prezlečenie, ak napríklad máme v zime prestávku na horskej chate. Vďaka môjmu vylepšeniu sa dá zobrať aj hrubá fliska ak napríklad chcem kdesi hore viac fotiť a stáť.

Pri behu mi pás nezavadzia a trochu podskakuje iba vtedy, ak je ozaj naprataný. Sedí mi v pohode a mám možnosť trochu ho uvoľniť a nechať dosadnúť na bedrové kosti alebo ho dotiahnuť tak, aby držal vyššie na páse. Pri dlhších behoch to striedam. Popruhy boli v origináli štedro dlhé, obopli by aj riadnych „tlouštíkov“. Pre mňa aj Katku však zbytočne plantali, tak som ich skrátil presne na mieru.

Deuter Pulse four EXP sa dá skombinovať aj s našimi menšími bežeckými batohmi z Lidla, treba však mať dlhší chrbát. U mňa je to v pohode, keď si pás spustím na bedrá, s batohom si potom nezavadzajú. Katka to má trochu horšie. V ozajstnom lejaku sa mi ho ešte nepodarilo vyskúšať, iba v miernejších dažďoch. Telefón v neoprénovom puzdre bol vždy v pohode, veci v hlavnej priehradke tiež nemali problém. Skôr to tam zvykne navlhnúť v teple od potu z krížov, pretože časť, ktorá prichádza do kontaktu s telom je priedušná a prepúšťa pot dovnútra priehradky.

 

Celkovo môžem zhodnotiť tento bedrový pás veľmi pozitívne, je veľmi praktický a rád ho nosím pri behaní či na bicykli.

Katka

Spočiatku, keď Petrík našiel a chcel objednať tieto „bežipásiky“ (ako ich voláme :D), tak som bola dosť skeptická a mala som obavy – či mi napr. bude dobre sedieť, či nebude zavadzať, či bude pri behu pevne držať a príliš neskákať, či ma nebude odierať, či s ním nebudem blbo vyzerať 😀 (predstavovala som si éru ľadviniek spred 20 rokov) a podobne. A musím povedať, že po pár vyskúšaniach na behu a „zžití sa“ ma bežipásik veľmi milo prekvapil.

Na prvýkrát mi sadol vcelku dobre, malo to len drobné nedostatky – ale to, či mi bude niečo sedieť alebo nie, už nemusím zvyčajne riešiť, pretože Petrík prešije a prerobí čokoľvek na mieru, ak treba. 😀 Aj v tomto prípade mi trochu dolaďoval doťahovanie a skracoval pre mňa zbytočne dlhé popruhy. So zavadzaním tiež nemám problém. Čo sa týka odierania, musím ho mať na sebe viac ako cca 6-7 hodín, vtedy začnem cítiť trochu otlačené bedrá, ale nič strašné – kožu to rozhodne nederie. A nadskakovanie? Napr. zatiaľ s tými bežeckými ruksakmi, ktoré máme, mi pri behaní oveľa viac vyhovuje mať „naprataný“ bežipás ako ruksak – je to príjemnejšie na nosenie a nadskakuje o dosť menej. Ak nie je vyslovene plný, čo väčšinou nie je, tak nenadskakuje. Sem-tam ho akurát v priebehu behu treba nanovo dotiahnuť – ale nie preto, že by sa posúval samovoľne hore-dole, ale preto, že ako mi postupne vytrávi a vyhladne (alebo keď v teple potením rýchlejšie strácam tekutiny), tak mi poznateľne spľasne bachorík. 😀

Ako písal aj Petrík, tiež si vystačím čisto len s týmto bežipásikom aj na dlhšie niekoľko hodinové trasy – napr. aj na jarný 50 km tréningový beh v kopcoch, na ktorý som si pribalila 0,5l a 0,6l fľašky (jednu zvonku, druhú v hlavnom úložnom priestore), jedno balenie 250g sušených hrozienok, pár drobností (vreckovky, kľúče, doklady, …) a zvonku na popruhoch tenkú mikinu. Cestou boli dve studničky na doplnenie vody – a tak mi viac vecí nebolo treba, ale samozrejme záleží od okolností, počasia, teploty, …

Vynikajúco sa mi bežipás osvedčil napríklad počas celej zimy. Odkedy bývame vo veľmi chladnom dome s hrubými nezaizolovanými stenami, v ktorom ma raz poriadne „seklo“ v chrbte, pretože som bola spotená z cvičenia, necítila chlad a neprezliekla sa do suchého, musím si na kríže dávať väčší pozor. Sú teraz náchylnejšie na seknutie a celkovo také citlivejšie. Ale bežipás Deuter Pulse Four mi výborne pomáhal celú zimu a vpodstate celoročne v horšom počasí udržiavať kríže v teple – nie len počas výkonu, ale najmä ak niekde na pár minút zastaneme. Z môjho okolia mám dojem, že ženy majú pomerne často problém s krížami alebo zapáleným mechúrom, pričom pri športovaní/turistike v horšom počasí vidím takýto „opasok“ ako fantastickú pomoc. Zároveň, ak stojíme niekde naozaj dlhšie alebo prídeme posedieť na horskú chatu, tak do bežipásiku zmestím „celú sadu“ na prezlečenie – od podprsenky a nohavičiek, cez vrchné vrstvy (gate, tričko, mikina) až po fukerku.

Výhodou je, že ak na pretekoch bežím rýchlo a mám zapnutý bežipás, tak mi nepadajú gate. 😀 To sa mi už stalo totiž na krátkych trasách, kde so sebou nič nenosím, a keď šprintujem do cieľa v gatiach bez stiahnuteľných šnúrok v páse … no amen tma, gate kdesi dolu, zle sa beží a ľudia v cieli fotia. 😀 Ale odvtedy aspoň viem, že gate so šnúrkami sú tiež základ (úloha pre Petríka všiť mi ich do všetkých gatí :D).

Za mňa teda s týmto bežipásom maximálna spokojnosť, samozrejme aj vďaka Petríkovým drobným upgradeom.

Katka a Petrík