Ako sa správne aklimatizovať v Alpách, časť prvá v Taliansku
Celé to začalo ako trip na Mont Blanc. Jasne sme si stanovili, že pôjdeme najľahšou normálkou a to cez chatu Teterusse a Goutier. Alpinista mieni, pán Boh mení. 🙂 Ale poporiadku. Silná trojica Kuro, Gustík a tyger valia na Gustíkovom hovoriacom aute do Talianského kempu, ktorý je ovšem off seasson.
Čekni kemp ako sa patrí
Po tom, čo ideme do kempu Pont pod dolinou a nik tam nie je, nám v lokálnej kaviarňo-reštike vysvetlia, že kemp je už zavretý. Juhuu, rozložíme stan, kukneme kde je voda, všetko je po ruke aj s potokom. 😀 … a ideme sa prejsť z výšky kempu 2000 m. n. m. Postavíme stan, ktorý sa osvedčil ako dobrý base camp, malý, spratný od Ferrino, model LEAF 2. Takto už prídeme do hotového po výlete.
Prvá aklimatizácia vo väčšej výške
Keďže o tri hodinky sa stmieva, vyjdeme si len v tenisôčkach s chalanmi smerom na chatu reffugi Vitorio di Emanuelle. Krásne údolie Aosta Valley, krásne serpentínky a len 700m prevýšenie.
Ako si tak vykračujeme, fotíme kde sa čo dá a obdivujeme kopce okolo. Nemám ani páru kam, len si ideme po ľahkom značení ktoré celkom postačuje k trafeniu smeru. Gustik si fičí pred nami a my s Kurom valíme nekonečne množstvo selfičiek … že by už výška? 😀
Takto prejdeme cez prameň, super toto vedieť, lebo sem nemusíme trepať vodu hore. Stretávame Gusta ako sa otáča – ešte nebol pri chate. To však nevedel, že je blízko. Ani my sme to nevedeli, ale bola doslova za kopcom. Pokračujeme s Kurom a vychádzame v údoličku, kde sa nám v ľahkom šere rozprestiera chata Vittorio Di Emanuele. Vyzerá ako vypálená, ale to má len okenice zavrete.
Na to je hneď veďla horský baran / kozoroh, ktorý sa nebojí a podíte k nám. Rohy má ako riaden driapač zakrútene. Už aj s Kurom cupitáme po schodoch chaty ako také sliepky. 😀
Zimný raummík, alias Vinterraum 2700 m. n. m.
Vinterraumm je otovrený a je tu kapacity asi tak na mraky ľudí. Vnútri to je lepšie zariadené ako na väčšine našich horských chát. Nakukneme dnu, je tu 5 izieb voľných po cca 16 postelí. Dáva sa tu dobrovoľný poplatok 5 eur, ktorý sa odovzdáva dole v dedine. Veľmi férové. Je tu elektrina, čo je top info. Prikrývky, postele dva stolčeky a pekné vnútro.
Keď stojíme vonku s Kurom, kukáme na pleso, husté to tu je. Tma pomaličky prichádza a ideme svižnejším tempom v družnej debate dole.
Takto prídeme do kempu, navaríme jedlo a pekne sa všetci napraceme do LEAF 2 stanu. Tak sa mi chalani smiali, že sa nezmestíme a hľa. 🙂
Pokračovanie v druhom dieli.
Sumár
- Výstup do výšky 2700m z 2000m, pobudli sme hodinu.
- Zostúpime dole a spíme vo výske 2000m.
- Prevýšenie sme mali prekonané na tento deň tiež veľmi jemné 700m a aj vzdialenosť ktorú sme prešli. Možno 8 km.
Použitá výstroj:
- Zateplená štrikovaná čiapka Karpos
- Primaloft bunda Ferrino Viedma
- Softshell bunda Ferrino Hoste (predstavenie v teréne v 3600 m.n.m)
- Polartec Alpha bunda Karpos Lyskam
- Nohavice Karpos Rock pants
- Ruksak Ferrino X track 20 (novinka v teste)
- Trailové tenisky Mammut MTR 201 (novinka v teste)
- Spodné prádlo Sensor Double Face
- Rukavice Karpos Race
- Stan Ferrino Leaf 2
- Varič pinguín Aura (recenzia)