Adidas Terrex Mountain Project 2017 – 3. časť

Adidas Terrex Mountain Project 2017 – 3. časť

Adidas Terrex Mountain Project 2017 sa dnes končí (predchádzajúce nájdete tu: prvá časť, druhá časť). Konal sa v talianskych Dolomitoch, 2. – 6. júla 2017. Naša Mária alias Fuči si nakoniec splnila sen! Aký? Dozviete sa v poslednej tretej časti.

 

Ráno, štvrtý deň, ktorý mal byť posledný v tomto projekte, nám Toni oznámil, že nás bude točiť Video-tím. Ten počas celého projektu točí každý deň inú skupinu a na dnešok si vybral nás. Takže čakáme na nich na chate Vajolet a odtiaľ mierime zase hore ku chate Rif. Re Alberto – čaká nás pol dňa behania a pol dňa lezenia a všetko to budú natáčať.

Adidas Terrex Mountain Project – Ráno sa budíme do neuveriteľného dňa.

Traja outdooroví týpci so všetkou technikou za nami kráčajú spolu s Tonim a ja s Jule bežíme hore ferratou. Na chate dávame pivko a odkladáme veci, ktoré nebudeme potrebovať. Chalani z video-tímu sú fakt pohoďáci a je s nimi sranda – tak sa smejeme každú chvíľu. Sú to fakt profíci a hovoria nám kam, ako rýchlo a ako máme bežať. Beháme hore-dole od chaty Rif. Re Alberto smerom do sedla Santnerpass, kde sa nachádza aj druhá chata v tomto údolíčku – Rifugio passo Santner. Býva ale zatvorená, nepodarilo sa mi zistiť, kedy ju otvárajú.

Adidas Terrex Mountain Project – Doobeda beháme intervalový tréning na kameru. J (Photo credits: Elias Holzknecht for Adidas Terrex.)

Beháme a chalani nás točia z každej strany. Čakáme na svetlo, tak stojíme a potom plnou silou bežíme hore a dole kopcom. Perfektný intervalový tréning. Na tom slnku a v tej výške dosť účinný. Bolo to zábavné, lebo chalani nám hovorili, aké chyby robíme, aké si máme držať rozostupy a Tonimu stále vraveli, že sa má vystrieť. Potom ich napadlo, že by sme mohli vyskúšať trošku technického zbehu v sutine. Je to dosť náročné zbiehanie, a tak sa nás spýtali, či sme schopné niečo také urobiť.

Dôležitá vec bola, že sa tam nenachádzalo poriadne suťovisko s dostatočne hrubou vrstvou kamienkov. Preto sme sa občas šmýkali a zakopávali o kamene pod tenkou vrstvou. A zase sme to behali asi tak 10x hore dole. S Tonim. Bez neho. Celkom kvalitne sme si poodierali členky a o závade na teniskách ani nevravím.

Adidas Terrex Mountain Project – Technické zbehy v suti. (Photo credits: Elias Holzknecht for Adidas Terrex.)

Potom sme vybehli do sedla Santner ku krížu a ešte sme čosi pobehali popod veže Vajolet. Po pol dni behania sme už dostávali dosť veľký hlad a na tom slnku sme už tiež boli dosť vypečení – tak sme sa dohodli, že pôjdeme dať obed na chatu. Chalani z video-tímu mali takú predstavu, že liezť pôjdeme až na západ slnka – aby bolo pekné svetlo. A tak sedíme na chate asi 3 hodiny a ja sa už dosť aktívne začínam nudiť. Síce sa bavíme s ostatnými, ale je tak krásne a pozeráme sa rovno na Delago, Stabeler a Winkler tower – človek by išiel hneď liezť. Ale nevadí, dáme oddych a večer si ešte užijeme.

Adidas Terrex Mountain Project – Sedlo Santner. (Photo credits: Elias Holzknecht for Adidas Terrex.)

Asi okolo tretej hodiny sa začíname baliť a vyrážame pod vežu Delago, kam ideme liezť jednu z najznámejších lezeckých klasík od Piaza – Delagokante za IV+. Nie ťažká cesta, ale úplne krásna, želám ju vyliezť každému lezcovi. Je to môj sen už asi rok a pol a dohadovala som sa aj s Tonim, či mu nebude vadiť, že to budem ťahať ja – lebo po tom túžim už hrozne dlho. Toni bol fakt zlatý, lebo mi to prenechal a ja som si mohla splniť sen. 🙂

Prichádzame pod nástup, chystáme laná a ja si na seba nahadzujem matroš. Vyliezam prvú dĺžku za III. A prichádzam na prvý štand, kde ma čakajú chalani z video-tímu a už ma točia. No okrem nich tam je aj mladý lezecký pár a čuduj sa svete, majú so sebou psa. Kukáme ako vyjavení, že čo to tam s ním robia. Ja osobne by som s tým problém nemala, keby ho mali v batohu. No oni ho mali zaveseného na lane na hrudných psích popruhoch. A frajer ťahal psa hore k sebe, odieral ho po skale a najväčší bonbónik bol, keď si pes zachytil hlavu pod previsom, a tak ho frajer nemohol ťahať. Babena ho musela najskôr doliezť, aby ho uvoľnila. Najhoršie bolo objektívne riziko, ktoré vytvárali tým, že pes – ako ho odierali po skale – uvoľňoval kamene, ktoré padali na nás.

Adidas Terrex Mountain Project – Leziem úvodnú dĺžku cesty Delagokante IV+. (Photo credits: Elias Holzknecht for Adidas Terrex.)

V tej chvíli sme mysleli, že sme doliezli a smiali sme sa na štande, aké špičkové umenie tam predvádzajú. 😀 Babena z toho bola dosť otrávená, a tak na nás vyskočila, že ak chceme, že jej to máme povedať priamo – čo sa už stalo, keď sme prišli na štand, takže hneď vedela, čo si o tom myslíme. Začali sme rozmýšľať o náhradnej verzii, ale nechcelo sa nám to meniť – lebo proste Delagokante je tak nádherná klasika, že sme o ňu nechceli prísť. No nakoniec sme zliezli pod Vežičku Piaz Tower a začali obzerať linku. Medzitým sa mladému páru podarilo nasúkať psa do batohu a dostali sa už na druhý štand. A tak sme sa rozhodli, že keď sa nebudeme ponáhľať, tak budeme môcť vyliezť za nimi bez nejakého rapídneho zdržovania. Takže valíme tam, kde sme skončili. Na prvý štand.

Tam už chalani s kamerami vyliezajú do druhej dĺžky. Čakám, kým si vylezú tak, aby ma videli a mohli točiť, keď budem liezť. A moja starosť je len si užiť lezenie. A tak si užívam. Prvé dve dĺžky sme sa dohodli s Tonim, že spojíme dokopy – aby sme boli rýchlejší. Bez nástupovej sú to 4x25m dĺžky. Takže sa dajú spojiť dokopy, pokiaľ máte dosť materiálu na istenie a dosť dlhé lano. S Tonim sme sa dohodli, že ideme na bezpečnosť a že mám zakladať všetko, čo uvidím. A tak leziem a chalani mi vravia, že sa mám občas pozrieť hore na nich. Prvá dĺžka je za IV., takže krásne lezenie a ja tam do skaly zakladám smyčky. Je to tam krásne odistiteľné. Dosť veľa skôb a dajú sa tam previazať aj nejaké hodiny. Chalani boli prekvapení, že som tam začala hodiny preväzovať a vravia mi, že mám oči otvorené. A pýtajú sa, že či mám už nalezené veľa.

Adidas Terrex Mountain Project – Krásna expozícia S neuveriteľnými výhľadmi. (Photo credits: Elias Holzknecht for Adidas Terrex.)

Druhá dĺžka je najťažšia – za IV+ – a je to extrémne exponované. Dostávam sa na úplnú hranu hrebeňa a podo mnou len vzduch. Neuveriteľný zážitok. Chyty sú už celkom vyšmýkané, a tak dávam pozor, lebo už mi dochádzajú expresky a smyčky – ešte si musím nechať nejaké na výlez do štandu. Predsa len je to 50 m a dohodli sme sa, že budem zakladať všetko. Chalani ma točia, ale ja si ich ani nevšímam. Srdiečko mi bije od radosti a každý pohyb premýšľam a preciťujem do najmenších detailov. Je to krásny a aj adrenalínový zážitok a veľmi fotogenický.

Adidas Terrex Mountain Project – Všetky fotky vznikli v ateliéri, skaly sme sa ani nedotkli. Za nami je len nechutne krásna tapeta. 😀 (Photo credits: Elias Holzknecht for Adidas Terrex.)

Jule a Toni ma doliezajú na tretí štand a dohadujeme sa, ako to spravíme. Nasledujúca dĺžka je kratšia, takže ju vyleziem a doberiem ich zase k sebe. Lebo v rámci videa, ktoré chalani točia, by bolo fajn, aby na vrchol išiel prvý guide – ako, že nás tam vedie. Takže sa meníme a poslednú dĺžku ťahá Toni – až na vrchol. Odtiaľ nám hlási, že chalani by nás ešte radi natočili dronom ako doliezame až na top. Ale na to si najskôr oni musia zlaniť, takže si hľadáme dobré miesto na polhodinové čakanie. A tak sedíme v ceste a čakáme. Okolo nás lieta výhliadkový vrtuľník a my si užívame slniečko a výhľad. No počasie v diaľke sa začína kaziť a blíži sa búrka. Z búrok mám veľký rešpekt, odkedy som skoro zahynula počas toho, ako sme liezli na Gerlach a chytila nás tam asi hodinu a pol dlhá búrka.

Napriek tomu, že sme stihli zlaniť a dobehnúť do bivaku, nás tam potom čakali ťažké chvíle a skoro sme tam zamrzli. No a tak pozorujem, či sa to stihne dostať až k nám alebo je to len lokálne niekde v diaľke. Nie sme si istí, a tak hneď, ako nás chalani dotočia, udávame v zlaňovaní rýchle tempo. Štyri zlaňáky a sme dole. Tonimu sa ešte podarí zhodiť si lezečku dole pod prístup, a tak sa ju ide pokúsiť nájsť. Ja zatiaľ balím materiál a laná a utekáme na chatu. Tam nás už všetci čakajú a kukajú na nás, ako sa vraciame z lezenia. Asi tak 10 metrov pred chatou nás video-tím stopne, že máme počkať na Toniho, ktorý ide ďalej za nami. A tak tam stojíme, smejeme sa, že či už môžeme ísť do chaty, že sme už aj celkom hladné. 😀 Chalani zapínajú kameru, Toni nás dobehne, a tak dávame hero príchod behom na chatu posledných 10 metrov. Je to dosť srandovné.

Adidas Terrex Mountain Project – Náš Pretty Climbers team. Top zostava. (Photo credits: Elias Holzknecht for Adidas Terrex.)

Čo nás čaká ďalej, je super párty, dobré jedlo, skvelí ľudia a čarovný západ slnka. A hromada zdieľaných zážitkov z posledných štyroch dní. Počasie je skvelé, svieti mesiačik, a tak keď tak sedíme s Matthiasom pred chatou, napadne nám, že aké by to bolo super ísť vyliezť Delagokante len o čelovkách. Obaja súhlasíme a Matthias sa zdvihne a ide dnu pre veci – zrazu sa zasekne a rozmýšľa. O tom, že by to asi nebol vhodný príklad pre Adidas skupinu – vytratiť sa liezť takto v noci. Bavíme sa o tom a veľmi chceme ísť, ale zároveň nechceme trhať partiu a zdrhnúť im. A tak sa teraz rozhodujeme rozumom a kašleme na to. A užívame si hviezdičky a krásne skaly, v ktorých hľadáme tváre ukryté v nich. Párty pokračuje až do štvrtej rána. A potom už je čas ísť spať.

Adidas Terrex Mountain Project – Little party never killed nobody.

Ráno sa budím už o siedmej a ani nechápem, aká čerstvá som – po tak málo hodinách spánku. Dávame hromadné raňajky a balíme. Každého z nás čaká ešte dlhá cesta domov, a tak už okolo deviatej vyrážame dole. Jule vyrazila už pred hodinou, lebo sa ponáhľala do Innsbrucku na nejaké behy. Ja mám naplánované dva dni rest v Bibione, kde sú moji rodičia a sestra s manželom a dcérou na dovolenke. Rada by som ich išla navštíviť a videla hlavne sestrinu dcéru Eli. A tak som strávila dva dni na pláži a užívala si more.

Bola to neuveriteľná príležitosť, ktorej som sa mohla zúčastniť a som za ňu veľmi vďačná. Je to priam čarovné – zažiť to na vlastnej koži. Človek nemusí riešiť peniaze a je o všetko postarané. Jediné, čo musí riešiť – čo bude liezť ďalší deň. 🙂

No nič z toho by sa nestalo nebyť sponzorov, ktorých som mala v Adidase a Zajo. Ich oblečenie bolo veľkou pomôckou, na ktorú sa dalo spoľahnúť a vďaka ktorej som si mohla tento čas užiť. Od Adidasu by som najviac vyzdvihla ich topánky Trailmaker, ktoré som dostala, ich kraťasy Endless Mountain, krátke Merino tričko Agravic Tee a mikina Skyclimb. Od Zajo som najviac využila geniálne legíny Contours, v ktorých som mala perfektnú voľnosť pohybu a sú fakt príjemné na dotyk, ďalej to bola ich primaloftka Alta a Merino kúsky – legíny, dlhé tričko, čiapka, spodné prádlo a aj ich uteráčik.

Adidas Terrex Mountain Project – Zajo Merino ma drží v teple. Spokojnosť 🙂

Takže veľmi pekne ďakujem – vážim si každú chvíľu, ktorú som mohla vďaka Vám zažiť. A verím, že to nebola posledná. Lúčim sa s Vami ja aj celý Adidas Terrex Mountain Project 2017. KONIEC.

Adidas Terrex Mountain Project – Spoločná foto na ktorej sme všetci. Len nás nevidno lebo stojíme dole pod nástupom a máme dozlaňovanú Delago Tower. J (Photo credits: Elias Holzknecht for Adidas Terrex.)

 

POUŽITÁ VÝBAVA

ADIDAS TERREX: tenisky Trailmaker, bunda Agravic Climaproof 3, Agravic Alpha, mikina Skyclimb, primaloftová vesta Skyclimb 3, krátke nohavice Endless Mountain, dlhé nohavice Multi Pant, Merino tričko Agravic Tee, tričko Climb The City Tee, okuliare Tycane Pro Outdoor,

Doplnková výbava: lezecké vybavenie od Petzl, gély, tyčinky a smoothie od PowerBar a obedový box Terrex.

ZAJO: Legíny Contour Pants, Elsa Merino Pants, merino čiapka, spodné prádlo merino aj Contour, uterák a tričko Elsa Merino. Plus batoh Eiger 35, Primaloftka Alta a ponožky Active Socks ktoré už sú súčasťou mojej výbavy dlhšie.

Viac o Márii a jej dobrodružstvách nájdeš TU.

992 Celkovo prečítané 1 Dnes prečítané

Komantáre

komentárov