4x Gerlach v jeden deň

Part 1: Ako si na to vôbec prišiel ?
Táto idea mi skrsla v hlave po projekte “7x Kľačianska Magura po sebe”( oblasť Malá Fatra, nad dedinkou Turčianské Kľačany ), ako niečo čo by som určite rád vyskúšal. Mnohí si dáte otázku aký to ma význam, nuž…Gerlach je už celkom technický na opakované zbiehanie, prípadne rýchly výšľap. Mali sme v pláne to aj bežať hore kopcom, žiaľ sa nedalo stopa bola príliš hlboká a sneh rozbitý na to, aby mali nohy voľný terén. Je to skôr projekt pripomínajúci niečo “atletické” v horách ako niečo filozofickejšie. Pravdu povediac sme boli aj veľmi zvedaví na to čo bude hovoriť telo v tejto nadmorskej výške, ako bude pôsobiť dehydratácia, akú rolu v tom všetko zohrá ľahká a výživná strava, ako sa nám odrazí celkové naplánovanie projektu a v neposlednom rade, čo sa bude odohrávať v hlave počas dňa.
Nedávno som to spomenul Maurícovi, hovorím mu “poď so mnou do toho bude to matroš a kondičku na to máš”. Mauríc samozrejme súhlasil …

Rozhodol som sa, že Vám budem prikladať vždy nejaké sety ktoré ma povzbudili na trase, s heslom, keď prišla krízička, pustila sa hudbička 😀

Part 2: Nie všetci boli stotožnení s terénom
Mauríc tento projektík spomenul Marošovi a Michalovi(naším kameramanom) chalanov to oslovilo a tak vznikol rozmer možnosti to mať už aj na videu natočené inak ako len z GoPro-čiek na hlave, štýl “postrelený zombík” .Keďže je istá časť trasy v naklonenom diagonálnom teréne, krívate viacej na jednu stranu :)
Späť k veci. Na Sliezsky dom sme prišli autom, ktoré chodí každé ráno dole na parkovisko. Tam sme sa šikovne prebalili a od Sliezskeho sme po sa vybrali smer Batizovské pleso, prechod k nemu bol v celku pohodička. Kameramani mali však väčšie bágle a nie som si istí či celý čas zdieľali s nami rovnaké pocity :).
Prichádzame k Batizovskému plesu, tam sa občerstvujeme, ja si odskakujem ešte za kameň poobzerať okolie, a vyrážame znovu smer Batizovská próba.


Pod próbou nahadzujeme mačky, Mauríc vychystá Maroša (sedák+ mačky) a naviaže si ho na lano. Michal je už v tomto celkom skúsený, takže je aj samostatný a netreba ho naväzovať. Ja som sa v tomto prípade ujal roly dokumentaristu.  Vyťahujeme jeden cepín na osobu a začíname nástup próbou. Spodné kramle sú v pohode (Tu sa Maroš prestáva stotožňovať s terénom :), neskôr to potvrdzuje výrokom…ja tu mám fakt strach ) chalani lezú ďalej a ja ich fotím z bezpečnej vzdialenosti.

Part 3: Polica na želanie, či na ležanie ? :)
Po tom čo sme preliezli “najobtiažnejšie” pasáže sa dostávame už do hlavného žlabu. Tu v bezpečí zanechávame chalanov s tým, že si už nájdu vhodné pozorovacie stanovište. S Maurícom sa teda vyberáme svižnejším tempom 1x na vrchol Gerlachu.  Chalani si medzi tým našli peknú “policu” po ľavej strane žľabu keď sa šľape smerom k vrcholu, cca v 1/3 trasy. Bola to polica, ktorú ste mohli zrovnať s bufetom, ak ste sa tam zastavili aj kávu ste dostali, aj čokoládu k zahryznutiu a nakoniec keby ste požiadali aj by vás posotili, bolo kam padať :)).  Najväčšia pecka bola prvá skúsenosť s okuliarmi ktoré si chalani dali na oči, chvíľu som mal pocit ako by som dobehol na ostreľovačskú policu vo Vietname a hneď za ňou bol odparkovaný vrtulník :).

Part 4: 1x Gerlach and kamzík boys
S Maurícom teda pokračujeme smer vrchol Gerlachu, šľape sa nám výborne. Vo vrchnej tretine takmer na konci centrálneho žľabu stretávame bratov kamzíkov. Stoja a sledujú nás, zrejme nad ničím neuvažujú keďže nemusia a sú fest natrénovaní :). Ale rozhodne ich zaujal výraz našich tvári, že sa toľko koncentrujeme na ich každodennom schodisku do obývačky. Nuž doba je ťažká a nie každý ma ten dar vyrastať na Gerlachu a “nenatekať do stehien počas výšľapu” :). Kamzík brothers už majú dosť a odbiehajú preč, zdraviac nás zopár kameňmi. Vychádzame na vrchol srandujeme a vieme, že nás čakajú ešte 3 výšľapy. (vnímame to len ako otázku času). Zbeh dole je famózny, sneh začína akurát dobre mäknúť, takže zbiehanie je v štýle šmyko/ poskakovania :). Toto nám vyhovuje lebo je to rýchle a bezpečné. Prebiehame okolo chalanov a v duchu chválime ich dobre vychytanú policu. Popri tom minimálne ja si aj vravím , že si viem predstaviť ležať na tom mieste celý deň a hriať sa slnkom, občasne zahliadnúť nejakú padajúcu lavínku z okolitých kopcov. Prebratý z tohoto zasnenia bežím ďalej dole.
Najnepríjemnejšia je úplne prvá pasáž keď nastupujete do Batizovskej próby zo spodku, kde preleziete úvodnú ľahkú skalku a potom tam je platňa ktorá je na zostup veľmi nepríjemná.


Part 5: 2x Gerlach…stíhame luxusne
Pod nástupom máme 30 m nižšie zriadenú občerstvovačku, blízko trávnatej plochy . Vedľa nej máme v snehovej jame “ukryté” ruksaky. Jedla máme na mraky pretože Mauríc upiekol dva plechy celozrnnej pizze, ja malý vandlík cestovín s udusenou zeleninou, pričeknutou na oleji. Strava použitá na tomto projekte je čisto vegetariánska až takmer aj vegánska, ale vajíčko so syrom zamiesili vody :) a naštrbili tento rozmer. Snažili sme sa spraviť stravu čo najľahšiu a najvýživnejšiu. Druhý raz ideme hore celkom svižne ale už zľahka cítiť únavu v nohách, hlavne dlhé kroky kvôli hlbokej stope nám nerobia až tak dobre. Je to ako by ste mali robiť vzpieranie čisto cez stehná a do nekonečna, prípadne 1/3- nové drepy na jednej nohe. My sme  však všetkému otvorený a tak teda drepujeme :D, Mauríc ma ešte kratšie nohy takže to má ešte poctivejšie a záhadne mu to ide celkovo rýchlejšie po trase ako mne. Myslel som si, že ho budem za sebou ťahať na sánkach čo mu bude stopa po pás :D.
Väčšinou sme trošku spomalili v 3/4 trasy kde sa to aj trošku skolmuje až príde pasážička na ktorej treba spraviť 2x do ľava a 3x hore rukou, do toho tri drepy a preleziete mini- pidi úsek.  Keď sa dostávame na vrchol tak cítime totálnu pohodu a máme za sebou už polovicu projektu, rátali sme že nám jeden výstup zaberie 2x viac času a najlepší čas mal Mauríc cca 40min zo spodku Batizovskej próby, ja asi 10min po ňom. Keď vidíme ako to ide fajn, snažíme si to tiež trošku užiť predsa len sme v Tatrách, počasie je preparádne, a sme na Gerlachu.  Výhľady sú na nezaplatenie, ale kto by chcel poslať nejaké peniaze na účet stačí napísať na mail a pomôžu do ďalšieho projektu :)).
Na vrchole jeme ďalší poriadny kusisko pizze, a cítime sa fakt ako šejkovia z Emirátov. Máme všetko čo potrebujeme, pre nás najkrajšie miesto v danom momente kde sa môžeme nachádzať a ešte máme aj nazvyš matrošu (jedla).


Dohadujeme sa či budeme otáčať dokiaľ budeme vládať alebo sa stavíme z druhého zostupu na občerstvovačke pod nástupom  a uvaríme si čaj a polievku…..a zjeme pizzu :). Rozhodnutie robíme racionálne aj keď cítim, že by mi spravilo v tomto prípade lepšie ešte otočiť 3x Gerlach a až potom sa najesť.

Part 6: Kofi šopík na polici
Keď zbiehame z vrcholu, prehodíme s Maurícom úvahu, že by sme sa mohli nachvíľu zastaviť za chalanmi na ich ostreľovacom stanovišti veďľa vrtuľníku :) a fuknúť s nimi kávičku ak ešte budú mať…..Takúto túžbu máme napriek tomu, že s Maurícom kávu v podstate nepijeme a sme hlavne čajíčkári. Dobiehame ku chalanom, z nich praží len tak spokojnosť. Prehodíme slovíčka, núkajú nás čokoládou, podávajú nám kávu, na Mauríca je ešte horúca tak ju dáva mne, ja si spokojne uchlipkávam s vedomím, že Mauríc už nechcel, a potom ako ju celu dopijem, vyzistím,že predsa len ešte chcel a vlastne ani nemal . Káva nás záhadne dobije, zaujímavé je, že aj Mauríca napriek tomu, že nemal :D. Lúčime sa s chalanmi, lebo sme tam postáli dobrých 15min , a valíme na občerstvovačku, aby sme si niečo navarili a hlavne čajík teplý spravili. Počas trasy stretávame jediných dvoch ľudí ktorí vystupujú hore a následne zostupujú, je to mladý veselý párik. Vychádza najavo, že oni sa už dva dni dozadu stretli s Maurícom v Tatrách na skialpovej túre (Mauríc potajomky trénuje, ale Tygrie očko sa všetko dozvie :)) ). V duchu priateľstva, a dobrej atmosféry pokračujeme ďalej dole žľabom. Preliezame kramľe, platňu, tam konštatujeme s Maurícom ako rýchlo schádza sneh.Na začiatku dňa bol na platni sneh a teraz už Mauríc ledva dostúpi naň pri jednom z dlhších krokov. V tento deň je ozaj veľmi teplo, a rozmer dehydratácie začíname aj my cítiť preto sa tak veľmi tešíme ako doplníme čajík. Napriek tomu že vody pijeme dosť, cca 07-1 l za výstup na osobu.


Part 7: MiddleAfterparty  na občerstvovačke
Konečne zbehneme na občerstvovačku. Mauríc si na kramľach stihol mačkou elasťáky roztrhnúť. Dohoda znie, on si to zatiaľ zašije a ja začnem variť polievku, medzi tým dávame do seba pizzu, teda ja určite :D.  Slnko cítiť čím ďalej tým viacej, okuliare mám doškriabane tak som väčšinu výstupu vykúkal bez nich, aby som videl poriadne na kroky. Keď to príležitosť dovoľuje tak si ich dávam na oči, aby si trošku oddýchli od slnka. Odvšadiaľ na nás číhajú zasnežené polia, ktoré s radosťou posielajú tony slnečnej energie rovno do našich zreničiek :). Toto je ináč tiež možný spôsob ako zistiť či je človek čarodejník alebo démon, milými slovami ho navediete nech si okuliare nedáva pod zámienkou že to nie je až také silné slnko, a potom sledujete či mu puchnú oči alebo nie. Ak nie, tak športujete s démonom 😀 a je dôvod pokračovať v podozrievavosti. Keď sa stretnete na horských pretekoch je veľmi vhodné mu dať drevený krížik do ruksaku. Stavte sa, že vás nedobehne, a potom vám povie ako strašne ťažko sa mu bežalo 😀 😀 . Späť k téme, vyzerá to tak, že Mauríc nie je démon lebo má stále okuliare :)). Sme dohodnutí, že strávime na občerstvovačke čo najmenej času, teda máme to v pláne. To že nám to finálne nevyjde sme ešte nevedeli :D.. počas varenia ma pochytí múza a už skladám ódu lásky svojej priateľke, kdežto Mauríc rozpozná správnosť momentu a pýta sa ma či mám v telefóne nášho obľúbeného DJ v telefóne (Paul Kalkbrener). Prehľádávam hudbu ale žiaľ nemám, za to vyťahujem na neho novinku. Vzniká z toho solidná tancovačka. Kedysi som si myslel, že slnko kupuje len keď sa pije alkohol, ale teraz viem že kupuje aj bez toho, stačí dokonca menej piť (vodu). Náramne sa na tom pobavíme, začíname chladiť polievku, núkam Mauríca cestovinami plných zložiek ktoré vás predurčujú na nesmrteľnosť a neuveriteľnú regeneráciu.  Dobre sa najeme, napijeme, čaj navaríme, pobalíme, veci znovu nahádžeme do jamy a opúšťame stanovište.
Skôr než sme ho však opustili Mauríc kontroluje, či sme zbalili jedlo, a pýta sa ma či som pizzu zobral. Počas toho ako jednu práve ešte jem, mu hovorím s plnými ústami “áno zobral”…Mauríc ďalej kutrá a potom v polovičnom rozhorčení vyhlási “ty si tu pizzu nezobral ale zožral !! ” 😀 :D. Už len pre túto hlášku sa táto akcia oplatila.

Part 8: Gerlach 3x
Celkom sme mali problém sa rozhýbať, čo dáva logiku keďže všetky enzými potrebné na pohyb sa premiestnili do tráviacej sústavy. Niekedy to je ťažko nezjesť všetko keď máte toho tak veľa :) Po 15 min sa konečne rozhýbeme viacej, Mauríc vymyslel parádnu techniku. Keď ideme hore a netreba nám cepín tak si ho dávame za putko ruksaku, ktorá máme hneď za krkom . Perfektne sme na toto využili obaja ruksačiky od Ferrina X track 15  do neho sme super vopchali svoje minimalistické veci (bunda, gate) a zvyšné potrebné matrošíky.  Naopak, keď sme paličke nepotrebovali tak sme použili ten istý systéme na paličky s tým, že sme si ich podchytili o putká paličiek na bedrovom zapínani batohu. Prvá pasáž Batizovskej próby je lezecká, čo sa týka štýlu pohybu, ináč je to pre lezca veľmi ľahké lezenie, tu sme tie paličke nepotrebovali tak sme si ich odkladali vždy hore nd touto pasážou, aby nám nezavadzali. Po ceste keď ideme okolo police naších kameramanov, tak berieme Miša so sebou, lebo chcel ísť na Gerlach a ešte nebol. Takto sa nemusí náhliť a budeme stále s ním na trase keby niečo. Keď valíme hore, stretávame veselú dvojicu ako ide už dole, pokecáme trošku a keď sa nás pýtajú ktorý raz ideme a koľko ešte, tak s úsmevom pokrútia hlavami a navzájom si zaprajeme pekný deň , a každý ideme v ústreti plánu svojho dňa. Dvaja kamaráti nás priamo aj podporujú na trase SMS- kami (Miško H.”Bobík”, a Mirec D.) do toho nám volá ešte Maťo M. “Bonatti”, že nech si idem do Fatry zabehať, keď mu vravím, že práve “beháme” na Gerlachu, tak zapraje hodne šťastia s odkazom “tak to tam dneska riadne napráskajte” veľmi správny prístup :). Každá podpora pomohla a ďakujeme za ňu.  Cestou hore sa už tolko topí sneh, že v poslednej pasáži pod vrcholom tečie potôčik pod sneho- ľadom….rozbíjam doň dieru, aby som si mohol cesto späť nabrať vodu z toho prúdu. Vyliezame hore, fotíme sa, tešíme sa, srandujeme toľko koľko nám dovolí hladinu cukru v mozgu, kto by tam bol  nezainteresovaný a odýchnutý, tak by zrejme badal ľahký stupeň retardácie :)), nič to kým to je len dočasné. Podávame ruku Michalovi, ktorý je na vrchole prvý krát v živote a dobre si to užíva. Tešíme sa, že už iba raz a je po projekte. Zanechávame Michala s Gerlachom osamote a v spleti okolitej krásy namočenej v húževnatých slnečných lúčoch.  Cestou pod vrcholom naberáme vodu a valíme ďalej, s Maurícom ideme každý také tempo ako nám vyhovuje a tak máme medzi sebou aj väčší rozostup, čo nám dáva aj priestor pouvažovať v kľude a precítiť v tichu okolie Gerlachu.


Part 9: Posledný krát hore a je to na dnes uzavreté
Posledný krát sa nám ide hore dobre ale už cítime, že sme dlhšie na nohách, slnko si pomaly ale isto berie svoju daň, ani hore sa nám už nelezie tak ľahko, nejde ani tak o svaly ako o koncentráciu. Trasu a kroky poznáme už v podstate naspamäť, a napriek tomu začíname špekulovať kam stupíme nohou, je to už jasný dôkaz ľahkej dehydratácie a nedostatku cukru v mozgu. Takýto argument je vždy dobré mať na pamäti, a hlavne pre ľudí ktorí radi pobehujú po  horách je dobre si na to zľahka aj zvykať.  Keď si to uvedomíte tak je len  trošku znížený výkon ale hlavne musíte zvýšiť koncentráciu, aby ste sa kdesi nezrútili.


Začína klesať teplota a sneh začína opäť trochu tuhnúť. Vychádzame hore už ponorený vo svojich mysliach, Mauríc mi trasie rukou, spomíname že výlet konči až na parkovisku a ešte sa nastavujeme na koncentráciu, ale sme veľmi radi, že sa nám to takto podarilo. Tí čo športujú v horách poctivejšie projekty vedia, že toto nie je až taká dráma.
Keď zbiehame dole je krásny západ slnka, farby idú do žlto- oranžová, toto som na horách v takejto farebne škále nikdy nevidel, je to veľmi mystické a som veľmi rád a vďačný za to, že sa dostala takáto skúsenosť medzi moje zážitky. Každému prajem, aby mohol niečo aspoň trochu podobné zažiť, bez toho aby som to mystifikoval.
Dole zisť po kramľách nám už fakt trvalo čo do koncentrácie :)), platňa už bola celá bez snehu a mačkami sme stúpali na “trenie” o skalu.  S chalanmi sme sa už stretli pri poslednej pasáži, pretože Michala sme poprosili nech ide s Marošom trošku popredu, aby mohli “zliezť” čo najviac. Tam si Maroša opäť berie pod patronát Mauríc a spúšťa ho na lane dole, ja zase vyťahujem foťák a zväčňujem Marošov zážitok. Pod stenou sa čo najrýchlejšie balíme, aby sme po sebe nič nezanechali na stanovišti, a v rúšku tmy zchádzame spokojní ale celkom unavení smerom na Sliezsky dom. Tam sa na chvíľu zastavujeme, napijeme sa vody a ideme ďalej s výstrahou veľmi zľadovatelého chodníku od slečny z recepcie “všetci tajne túžime po odvezení autom” :).
Ja ho mám možnosť otestovať naplno(ľadový chodník), a mám nohy v momente vo vodorovnej polohe vo vzduchu cca 1m nad zemou(som si to meral 😀 ) . Už dávno som tak ďaleko pri páde nezahodil paličky. Nič moc v takejto hodine dňa s tak tvrdými topánkami a plným ruksakom, ale “někdy proste musíš”  a tak to celé už dokráčame a sme konečne pri aute, už iba 2,5 hod cesty home.
Mauríc vyťahuje z kufra auta, 5 Sládkovych od StaroPrameňBooys(“malinovka” bez cukru a sladená sladom), a už si chlipkáme.  Všetci poprezúvaní do svojho, ja nastrkujem nohy do čistých  a suchých ponožiek a tie dávam do pohodlia ľahučkých a hlavne odvetraných Merrel barefootiek, aby boli chodidlá opäť slobodné :)
Misia perfektná, v nôžkach sme síce dali len cca 2600 výškových metrov od Sliezskeho domu, ale naslnení sme riadne, aj chalali su spokojní, takže globálne sme mali všetci veľmi krásny výlet. Týmto sa chcem chalanom kameramanom poďakovat za podporu a aj za to, že sa podieľaju na zväčnení tohoto motivačného projektiku :)

Mauríc to odšoféruje ešte domov, ja sa s nažím byť vedľa neho ešte čo najviac bdelý, ale mikro- spánky pomaly začínajú nado mnou vyhrávať a upadám do Zombie landu, z ktorého sa budím s pocitmi, ako by som bol práve po mozgovej porážke….obraz aj zvuk sú ale súvislosti žiadne :)….Potom sa Mauríc strieda s Michalom za volantom a presadá si do zadu….či sa mi to len zdalo ? :)….

Do skorých zážitkov v horách.

tyger

ps: rád by som sa poďakoval ešte kamarátovi Karčimu za zapožičanie ľahkej prilby, a Maurícovej mamine, že mi v poslednej chvíli helfla návleky :)

matroš použitý na trase:

DCIM101GOPRO

-Ruksačik Camp x3 600 v ktorom som si to všetko odniesol pod stenu (neskôr mi bolo vytknuté, že som si mohol vziať väčší :) )
tyger.sk/lahky-a-premakany-batoh-camp-x3-600/
-batoh ktorý bol s nami stále na trase
http://tyger.sk/ruksak-ferrino-x-track-15/

zatiaľ prikladám zahraničnú stránku, ale po tomto článku vyjde recenzia o bundičke.

– ultraľahká fukerka CAMP http://tyger.sk/ultra-lahka-bunda-camp-magic-jacket/

– ultraľahke fuker gate CAMP http://www.camp-usa.com/products/apparel/magic-pants-1495.asp

424 Celkovo prečítané 1 Dnes prečítané

Komentáre k článku 4x Gerlach v jeden deň